Jadrová explózia v Bratislave

Autor: Vladimír Bednár | 13.1.2013 o 20:48 | (upravené 18.5.2014 o 16:43) Karma článku: 5,76 | Prečítané:  649x

Pre väčšinu z nás je jadrová vojna niečo nepredstaviteľné.  Aj pre väčšinu mladých študentov medzinárodných vzťahov je jadrová vojna (jadrový terorizmus) len prázdny pojem, a to aj napriek tomu, že počas svojho štúdia by mali pochopiť, prečo je napríklad pre Baracka Obamu riziko šírenia jadrových zbraní, najväčšia bezpečnostná hrozba, alebo prečo sa počas ich štúdia kladie taký doraz na zmluvy jadrového odzbrojenia. Pre odborníkov, ktorí sa zaoberajú terorizmom alebo študujú vojnové plány z doby studenej vojny, pripravujúc sa na budúce vojny ma však jadrová vojna prichuť niečoho hmatateľné reálneho.

Účinok tlakovej vlny. Takáto sila by pôsobila niekde mieste Sadu Janka Kráľa.

Účinok tlakovej vlny. Takáto sila by pôsobila niekde mieste Sadu Janka Kráľa.

Je ráno 10:00 11. marca 2017. Konečne sa im podarilo zaparkovať. Zastali na parkovisku na Gercerovej.  Najprv zvažovali zaparkovať v Auparku.  Napriek tomu, že už nepatrí k najnovším obchodným centrám v Bratislave bolo stále často navštevovaným nákupným centrom . Zaparkovať pred Auparkom sa rozhodli preto, lebo bol dostatočne blízko, aby  si boli istí, že z ich cieľov nezostane nikto nažive. Nakoniec sa však rozhodli, že zaparkovanie na tejto ulici bude pokojnejšie. Kalkulovali aj s tým, že v nákupnom centre, kde je vždy mnoho ľudí bude riziko náhodného odhalenia vyššie aj napriek tomu, že si boli istí, že nie sú ničím podozriví, nechceli nič nechať na náhodu. Na to čo sa chystali vykonať bola ich väčšia vzdialenosť od cieľa bezvýznamná. Bratislava v ten deň hostila vojenský výbor NATO. Slovensko už raz vojenský výbor hostilo, a táto udalosť sa zopakovala po siedmich rokoch. Namiesto Vysokých Tatier sa však dnes konala v Bratislave. Už predchádzajúci deň sa do Bratislavy zišli náčelníci generálnych štábov jednotlivých členských krajín. Nezvyklé bolo, že sa zúčastnil aj generálny tajomník a mnohí ďalší hostia. Išlo o akýsi pokus viac prepojiť vojenskú a politickú časť NATO. A to rozhodlo o ich cieli. Bombu dopravili do EU už pred nejakým časom. Prepašovali ju po mori malou nákladnou loďou z panamskou vlajkou, ktorá viezla oficiálne tovar z Ázie do Európy. Nezvyklé bolo, že jej trasa končila v Čiernom mori, pričom ázijský tovar pre Európu zvyčajne končil svoju námornú púť v západoeurópskych prístavoch. Loď do ukrajinskej Odesy na otvorenom mori  však bombu preložili na malú jachtu, ktorá ju dopravila do Rumunskej Tulcei, kde začína Dunajská delta. Následne bombu prepravili do Ostry, malej dedinky v rumunských Karpatoch. Miesto nevybrali náhodou, odtiaľ sa už mohli bez problémov dostať do celej Európy, a zároveň to bola jedna s najmenej osídlených časti Európy, kde sa nikto o nič nezaujímal. Po zaparkovaní auta prešli dvaja muži pešo na Kopčiansku, kde im ich komplic nechal zaparkované únikové auto s rakúskou poznávacou značkou. O 11:00 hod. už boli vo Viedni a pokračovali ďalej do Talianska.

V rovnakom čase, keď nasadali do auta ako je to pri takýchto udalostiach už skoro železným pravidlom s 15 minútovým meškaním oficiálna časť jednania v areáli Incheby. Jednania zabezpečovalo okolo 800 príslušníkov ozbrojených síl a 1 000 policajtov. Nezanedbali sa žiadne bezpečnostne opatrenia. Napriek tomu, že už v minulosti sa pri podobných akciách v Bratislave spomínalo, že mesto nemá vhodne priestory na podobne akcie, nikdy sa s tým nič nerobilo, a tak ako podobných príležitostiach v minulosti sa v areáli Incheby postavil konferenčný priestor. Tým sa zabezpečila jedna z bezpečnostných požiadaviek a to, že miesto jednania musí byť v miestnosti, ktorej steny zároveň nie sú vonkajšími stenami budovy. Cieľom tejto požiadavky je vytvoriť zónu, ktorá by napríklad v prípade nárazu auta s výbušninami na stenu budovy vytvorila priestor pre explóziu, a tak by došlo k zníženiu účinku bomby. Pred tým, čo prišlo by ich však žiadna ochranná zóna neochránila.

Presne o 11:00 hod. spúšťací mechanizmus zažal dve klasické nálože, ktoré urýchlili dva kusy plutóniovéj náplne. Jedna časť mala tvar zrezaného kužeľa, druha časť valca s dutinou, do ktorého presne zapadla prvá časť.  Keď sa oba kusy v strede bomby stretli,  začala jadrová reakcia. Prvé neutróny sa vydali na svoju skazonosnú cestu. Bomba vážila menej ako 80 kg a jej výbušnú silu neskôr odhadli našťastie len na 20 kt TNT. Delový typ bomby už žiadna z krajín ktoré vlastnia jadrové zbrane bežne nepoužíva. Ale oni ju zvolili pretože spúšťací mechanizmus bolo omnoho jednoduchšie vyrobiť a nemuseli sa zaoberať bezpečnosťou bomby pre prípad havárie nosiča ako je bežné u jadrových zbrani používaných armádami krajín vlastniacich jadrové zbrane. Po explózii  budovy na petržalskom brehu Dunaja, v oblasti ohraničenej Auparkom, Machalovou,  Petržalskou železničnou stanicou a Údernickou už neexistovali budovy. Oblasť zostala zrovnaná zo zemou. V oblasti ohraničenej ulicami Krasovského, Jantárova cesta, Gessayova, Jiráskova až po Bratskú a D2 bola väčšina budov zničená. Ich zrútené ruiny však vyčnievali nad úroveň terénu . Niektoré petržalské paneláky v tejto zóne sa zrútili ako domčeky z karát. Autobusy a auta jazdiace po Petržalke v tejto zóne tlaková vlna odhodila z ciest ako detské autíčka a ležali prevrátené a teraz ležali porozhadzovane okolo ciest niektoré aj niekoľko desiatok metrov od miest kde boli. Všetko, čo bolo horľavé v tejto zóne horelo. Všade boli trosky.

Z piatich bratislavských mostov zostali stať len tri. Most SNP bol teraz zrútený v Dunaji. Konštrukcia vyhliadkovej reštaurácie sa zrútila pozdrž petržalského nábrežia, konštrukcia mostovky vytvorila na Dunaji umelú hrazdu ktorá lokálne zdvíhala hladinu až o tri metre. Most, ktorý nedávno nahradil konštrukciu pôvodného Starého mosta, si stále ponechal jeho meno. Išlo o novostavbu, ktorú dokončili len pred pár mesiacmi. Jeho mostovka sa zlomila v pilieroch, a tak predstavovala pre Dunaj menšiu prekážku ako Most SNP. Most Lafranconi a Most Apollo zostali stať, ale ich statika bola tak narušená, že Apollo museli o pár mesiacov strhnúť.  Most Lafranconi, ktorý bol síce bližšie k epicentru vďaka svojej masívnej konštrukcii bol na tom o čosi lepšie ako Apollo sa rok a pol potom nesmel používať.  Je zázrak, že vydržali tie mosty nápor ľudí, ktorí sa snažili tesne po explózii prejsť na druhú stranu rieky. Jediný použiteľný most v Bratislave tak zostal Prístavný most.

Do vzdialenosti 4,7 km od miesta výbuchu utrpeli budovy stredne škody. Takto bola postihnutá časť Petržalky a celé Staré Mesto. Na budovách až po botanickú záhradu smerom  na Karlovku Hradného vršku, cez križovatku Šancovej a Pražskej k Medickej záhrade až k  Mlynským Nivám a Prístavu boli budovy silno zničene a mnohé sa zrútili. Na stovkách miest zúrili požiare. Hrad prišiel o strechu a horel. Rovnako ako skoro všetky budovy v Starom Meste. V celej tejto oblasti boli cesty neprejazdné, pretože boli zasýpane suťou z budov. Katedrále Svätého Martina sa zrútila veža. Rovnaký osud mala vežička Alžbetinok. Tá však aspoň nespadla na okolité budovy a nespôsobila svojím pádom ďalšie škody. Mimo tejto zóny, prakticky v celej Bratislave, boli vybité všetky okna. Takýmto spôsobom boli postihnuté všetky časti Bratislavy mimo Mlynskej doliny, Dúbravky, Lamača, Devínskej, Devina, Rusoviec a Čunova. Nateraz mali obyvatelia týchto časti šťastie.

Pokiaľ škody boli strašné, utrpenie ľudí sa nedá ani len popísať. V zóne, kde všetko zostalo zrovnané zo zemou, 98 % ľudí zomrelo okamžite alebo krátko po výbuchu. Ďalší zomreli v strašných mukách neskôr.  Prežilo len pár ľudí. V oblasti, kde nebolo všetko zrovnane zo zemou, ale kde sa zrútili budovy a auta a autobusy boli prehádzané, ľudia ktorí neboli usmrtení deštrukciou a neboli chránení teraz umierali v neopísateľných bolestiach. Ich telá boli obhorené a dostali smrteľnú dávku radiácie. Napriek tomu, že stále žili vyzerali horšie ako akékoľvek monštra v akomkoľvek horore, aký ste videli. Ľudia v Hirošime tieto živé mŕtvoly nazvali „krokodílí ľudia“, lebo ich obhorené telá nemali na tvári uši, vlasy ani nosy. Tí, ktorí mali šťastie a boli v tejto chvíli chránení prežili, ale bolo menej ako 30 %, čo sa v danej chvíli nachádzali v druhej zóne. V 3 zóne ľudia už nezomierali z primárnej radiácie alebo popálenín. Väčšina ľudí v Starom Meste a okolí zomrela z účinkov tlakovej vlny  pri zrútení budov, vykrvácali z početných zranení alebo zhoreli pri požiaroch. Zomrela ich približne polovica nachádzajúcich sa v príslušnej zóne. U preživších sa prejavila choroba z ožiarenia, ale prežili. Ľudia, ktorí sa v tom čase prechádzali na nábreží od Mostu Lafranconi po Euroveu utrpeli popáleniny tretieho stupňa na celom tele. Niektorí sa pokúsili svoje tela uhasiť v Dunaji, ale chlad vody spôsobil šok, na ktorý následne umreli. Stovky tiel nasledujúce dní vyplavoval Dunaj  až po Budapešť. Až v Rači alebo Jarovciach ľudia zomierali na poranenia spôsobené zraneniami z rozbitých okien. Ľudia aj na týchto vzdialených miestach zomierali v stovkách. Jednoducho nedostali prvú pomoc a vykrvácali zo zranení spôsobených rozbitými oknami. Paradoxne napriek tomu, že železobetónové budovy Bratislavy, ktoré Bratislavčania tak nenávideli eliminovali škody a zachránili mnohým z nich životy. Čo životy bralo boli práve črepy skla. Celkovo hneď pri explózii zomrelo celkovo 70 000 ľudí.

Po výbuchu bol v celej Bratislave prach, a to aj v častiach, ktoré neboli  priamo zasiahnuté. Všade znejú sirény. Tí, ktorí prežijú, sa snažia dostať k svojim blízkym. Doprava kolabuje aj v nezasiahnutých oblastiach. Elektromagneticky impulz vyradil všetku elektroniku. Tí, ktorí v mieste deštrukcie prežijú a sú v takej kondícii, aby mohli pomôcť ostatným, sa snažili dôjsť k svojim blízkym. To spôsobí úmrtia ďalších, pretože do zóny deštrukcie sa nedá dostať, a tak pomoc z vonku nikdy neprišla. Nikoho vtedy nenapadlo, že najlepšie je pomôcť tým, čo sú najbližšie a dúfať, že v okolí tých jeho blízkych je tiež niekto, kto si zachová zdravý rozum a pomôže im. Hríbovitý oblak po výbuchu rastie, a postupne dosahuje výšku 18 km. Ľudia v širšom centre si ho však zo začiatku pre prach a dym z požiarov neuvedomia. Najskôr ho zbadajú ľudia z menej zasiahnutých oblastí. Oblak predstavuje druhú hrozbu. Hodinu po výbuchu začne padať rádioaktívny spad. V tento deň vietor fúkal na východ čo našťastie nie je v Bratislave zriedkavé, ale aj tak bohu vďaka za to. Ak by vietor fúkal severozápadne, zasiahol by väčší počet ľudí. Rádioaktívny spad postihol najhoršie našťastie najhoršie riedko obývanú oblasť prístavu a Vlčieho hrdla. Pokračoval ďalej na Vrakuňu a Podunajské Biskupice. Tam radiácia presiahla hodnotu 100 radov a spôsobila, že každý päťdesiaty obyvateľ týchto mestských časti v nasledujúcich 8 týždňoch zomrel.  Ďalej na východ radiácia nebola taká silná, aby to spôsobila priamu smrť. Ľudia však trpeli chorobou z ožiarenia. Napriek faktu, že ako zázrakom v týchto častiach fungovala civilná ochrana, a občania hneď po výbuchu boli vyzvaní, aby zostali vo svojich domovoch. Neuposlúchli, alebo sa snažili opustiť svojimi autami Bratislavu pričom uviazli v zápchach a autá pred žiarením nepredstavovali žiadnu ochranu, alebo sa snažili nájsť svojich príbuzných a vystavili sa tak žiareniu. V prípade, ak by poslúchli výzvu a zostali vo svojich domoch a riadili sa pokynmi samosprávy, ktorá zodpovedala za civilnú ochranu počet úmrtí spôsobených spadom by bol omnoho nižší. Celkovo tento bezprecedentný teroristický útok zahubil viac ako 160 000 ľudí. Kým však sa toto číslo naplní prejde ešte mnoho dní pre niektorých by bolo šťastie, ak by zomreli hneď a nie mesiac neskôr na následky radiácie alebo popálenín. Napriek tomu, že smrteľnou radiáciou boli zasiahnuté Staré Mesto, Petržalka , Vrakuňa a Podunajské Biskupice rádioaktivita už po dvoch dňoch začne prudko klesať a zasiahnutá zóna sa stane znovu obytnou. Bratislava Však už nikdy nebude najväčšie mesto Slovenska.

 

Jadrový terorizmus nepredstavuje jedinú hrozbu útoku jadrovou muníciou. V roku 1989 vtedajší prezident ČSSR Gustav Husák podpísal posledný vojnový plán  ČSLA (ten istý plán o rok na to po drobných úpravách podpísal Václav Havel), ktorý predpokladá že československý front v prípade konfliktu s NATO použije 546 taktických jadrových hlavíc a bômb, ktoré dodá Sovietsky zväz pričom sily NATO disponovali síce menšou, ale početne porovnateľnou zásobou jadrových hlavíc. Okrem týchto taktických  jadrových zbrani USA uvažovalo že použije malý počet strategických jadrových zbraní (konkrétne strely LGM-118 Peacekeeper) na izolovanie bojiska pričom Bratislava sa stala spolu ďalšími mestami na Považí cieľom hlavíc týchto striel. Možno si myslite, že žijeme v inej dobe, že táto doba sa nezopakuje, ale mýlite sa. Svet medzinárodnej politiky žije a vždy žil v akejsi špirále, ktorá začína od multipolarity, zostrí sa v bipolarite, ktorá vyústi v hegemóniu a tá sa po čase zmení opäť na multipolaritu. Žijeme v dobe, kedy sa hegemónia USA, ktorá ju získala s víťazstvom v studenej vojne vytratila a zmenila sa na multipolaritu, ktorá sa však pomaly posúva k bipolarite USA a Číny. Niektoré odhady tvrdia, že v Čine vzrastá rovnako rýchlo počet hlavíc ako ich v USA a Rusku dokopy ubúda. Možno o 20 rokov tak, ako bola pred 20 rokmi západná hranica Československa bola hranicou NATO a Varšavskej zmluvy, bude o 20 rokov východná hranica  Slovenska a Ukrajiny hranicou NATO a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Možno tak, ako som pred viac ako 20 rokmi sledoval odsun ruských odpaľovacích zariadení po železnici, budem sledovať o 20 rokov po tej istej železnici prísun odpaľovacích zariadení USA.  A možno bude Bratislava s mnohými ďalšími slovenskými mestami cieľom pre snahu izolovať bojisko, tento krát však z východu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?