Iný pohľad na kauzu Vojenského spravodajstva

Autor: Vladimír Bednár | 3.6.2013 o 19:11 | (upravené 4.10.2014 o 17:32) Karma článku: 7,22 | Prečítané:  1506x

Vojenské spravodajstvo (VS) existuje v novej podobe päť mesiacov a už čelí najväčšej spravodajskej kauze na Slovensku za posledných 15 rokov. Niežeby spravodajské kauzy boli pre Slovensko novinkou, nemusíme ani spomínať na štátny terorizmus SIS za Mečiara. Stačí, ak si spomenieme na prešľapy predchodcov VS ako napríklad: odpočúvanie novinárov za predchádzajúcej vlády, nevýhodne nákupy informačných systémov za Radičovej a za prvej Ficovej vlády, aféru Galko - Hudec, pôsobenie niektorých riadiacich pracovníkov v štruktúrach ŠTB v roku 2009, podozrenie z predaja informácií obchodníkom so zbrojným tovarom počas Ficovej vlády alebo skartovanie dokumentov z čias pred rokom 1989, ktoré prebiehalo systematicky až do druhej Dzurindovej vlády. Kauzy VS nie sú charakteristické len pre Slovensko. Veď si stačí odskočiť k našim severným susedom, kde v dňoch, keď sa táto kauza prevalila riešili či gen. bryg. Janusz Nosek riaditel Służby Kontrwywiadu Wojskowego (poľský ekvivalent Vojenského obranného spravodajstva - SKW) je spolupracovníkom Ruskej federálnej služby bezpečnosti (FSB). A práve to je skutočná tragédia tohto prípadu.

Zatiaľ čo vojenské spravodajské služby v zahraničí riešia skutočne bezpečnostné kauzy, my sa snažíme vypátrať  či sa vo vojenskom spravodajstve deje aj niečo iné ako len okrádanie. Zdajú sa vám tieto slova silné? Skúste porovnať webové stránky Slovenského vojenského spravodajstva so stránkami Vojenského spravodajstva Českej republiky (VZCR), SKW alebo Służby Wywiadu Wojskowego (SWW) Poľskej republiky či Maďarského Katonai Nemzetbiztonsági Szolgálat (KNbSz). V prípade, že stránka vojenského spravodajstva neexistuje? Nevadí. Skúste zistiť aká je aspoň rámcová štruktúra týchto nám najbližších vojenských služieb. Pokiaľ ste sa dozvedeli rámcovú štruktúru všetkých spravodajských služieb okrem našej, skúste nájsť výročnú správu vojenskej spravodajskej služby (VSS) alebo vojenského obranného spravodajstva (VOS). Opäť ste nič nenašli zo Slovenska? Alebo sa vám bez problémov podarilo nájsť výročne správy VZCR a KNbSz?!

Na tieto fakty sa môžete pozrieť  rôznymi spôsobmi. Napríklad, že Slovensko patrí do kategórie krajín ako je Irán a Severná Kórea, kde takéto stránky neexistujú, rovnako ako neexistuje demokracia, prípadne, že nedostatok informácií vyhovuje tým, ktorí tunelujú VS, respektíve, že naše VS je tak výnimočné, že si zaslúži väčšie utajenie ako napríklad americká Defense Intelligence Agency (DIA). Ak veríte poslednej verzii ste alebo minister Glvač, alebo premiér Fico, alebo duševne narušený.

Skúste hľadať ďalej. Ak sa zaoberáte dlhodobejšie vojenskými spravodajskými službami ako niektorí ich riaditelia a drvivá väčšina novinárov, čo píšu o tejto kauze, tak si spomeniete na to, že VSS mala web a mala aj verejnú výročnú správu (viac o škandáloch VSS a o jej webe sa dočítate tu). Ďalšie informácie môžete extrahovať napríklad z rozhovoru s vtedajším riaditeľom VOS a neskorším ministrom obrany Františkom Kašickým a z ďalších otvorených zdrojov. V časopise ministerstva obrany, "Obrana" z marca 2004 sa píše, že v roku 2004 bude potrebné okolo preveriť 4 500 osôb a 100 právnických osôb. V tom istom roku VZCR z dvojnásobným počtom osôb a približne s 3-nasobným rozpočtom preverilo 21 400 osôb a 480 právnických osôb. Nepomer v efektivite je zjavný. Zaujímavo vyjde aj porovnanie stavu vojenskej diplomacie, ktorá "trvale patrí medzi najdôležitejšie zdrojové súčasti vojenského spravodajstva".  Napríklad Českej republike trvalo udržuje akreditovaných vojenských pridelencov približne v 30-tich krajinách a ďalších viac ako 35 krajín je pokrytých priakreditáciou. Pre porovnanie Slovenska vojenská diplomacia v súčasnej dobe pokrýva 18 + 13 krajín, čo by samo o sebe nebolo problémom, pretože plne odpovedá reálnym možnostiam vojenského spravodajstva. Problémom však je distribúcia, jednotlivých vojenských pridelencov do záujmových regiónov, ktorá neefektívne pokrýva záujmové regióny. To už vôbec nehovoríme o tom, že VZCR a KNbSz už v predchádzajúcich rokoch dokázali optimalizovať rozmiestnenie svojich vojenských pridelencov tak, aby pokryli región Maghrebu v reakcii na rastúce bezpečnostné riziko pre EU a NATO, zatiaľ čo VS na to doteraz nezareagovalo. Takto by som mohol dlho pokračovať.

Na základe vyššie uvedených informácií nie je možné dospieť k iným záverom ako k tomu, že to, čo je posledné roky verejným tajomstvom, je v skutočnosti holá pravda. Kvalita VS nezodpovedá štandardu ani ostatných krajín V4. O porovnaní s pôvodnými krajinami NATO nemôže byt ani reči. Rovnako sa zdá, že výroky, ktoré sa objavili v súvislosti so „špecifickou osobnosťou" bývalého ministra Galka tvrdiace, že VSS je schopné len „vygoogliť" data alebo nové podozrenia prezentované v súvislosti s kauzou tunelovania, že 80 % činnosti VOS súviselo s bojom o možnosť tunelovať, nie sú mimo reality. Kto je teda za tento stav zodpovedný?

Spravodajské služby dosiahli svoj vrchol na prelome rokov 2004 a 2005. Už v roku 2006 v súvislosti s blížiacimi sa voľbami začal istý útlm v činnosti VS spôsobený poklesom finančných zdrojov, čím kopíroval vývoj v celom rezorte obrany. V nasledujúcich rokoch poklesla efektívnosť VS v súvislosti už s tradičnými čistkami, ktoré nastupujú po voľbách. Potom prestala byť prioritou VS spravodajská činnosť, ale stáli sa ňou osobné záujmy. Od vtedy nedošlo k pozitívnemu zvratu, a to ani príchodom nového vedenia rezortu obrany v roku 2010. Len osobný záujem nahradil záujem naplniť za každú cenu ambície vtedajšieho ministra Galka. Zmenu neprinieslo ani zlúčenie spravodajských služieb začiatkom tohto roka. Nech sa už teda minister Glváč v spolupráci s poslancami SMERu snaží zamiesť pod koberec podozrenie zo systematického kradnutia vo vojenskom spravodajstve akýmkoľvek spôsobom, nedokáže zmeniť fakt, že SMER je ten, kto je zodpovedný za nefungujúce vojenské spravodajstvo.

Súčasný stav nie je evidentne terajšie vedenie rezortu schopné zmeniť. Žiaľ, musíme sa zmieriť s tým, že vojenské spravodajské služby nebudú funkčne do konca tohto volebného obdobia. Nič na tom nezmení ani nový zákon o tajných službách. Ak zosumarizujeme všetky kauzy, ktoré som uviedol môžeme skonštatovať, že budúci rok tu mame pekne okrúhle 10-ročné výročie neefektívnosti hraničiace s úplnou nefunkčnosťou a kontinuity neustáleho podozrenia z tunelovania. Určite poznáte porekadlo, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Tak tu sa otriasa celý les až v koreňoch už pomaly 10 rokov a minister Glváč spolu s premiérom sa nás snažia presvedčiť, že von je bezvetrie. Takýmto zľahčovaním môžu síce zmiasť svojich voličov, poprípade slabších novinárov (napríklad z Pravdy), ale nič nezmenia na fakte, že v každom vyspelom štáte by súčasný stav VS bol dôvodom na odvolanie ministra obrany aj bez podozrenia na existenciu organizovanej zločineckej skupiny zvanej VS.

Apropo, ak sa vojenská jednotka dostane do takého stavu ako naše VS, je lepšie ju rozpustiť a začať budovať nanovo (inšpiráciu môžete nájsť tu). A to napriek skutočnosti, že dobrý spravodajský dôstojník sa na svoju funkciu môže pripravovať aj viac ako 10 rokov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?