Gripeny podľa súčasného MO, ďalšie znižovanie obranyschopnosti SR

Autor: Vladimír Bednár | 26.6.2014 o 23:46 | (upravené 2.10.2014 o 16:45) Karma článku: 5,95 | Prečítané:  2526x

Napriek tomu že Koncepcia rozvoja vzdušných Slovenskej republiky je materiál so stupňom utajenia vyhradené. Je možné v relatívne jasných obrysoch rekonštruovať zámery súčasného ministerstva obrany v oblasti modernizácie vzdušných síl. Pričom je možné skonštatovať že v oblasti modernizácie bojového letectva sa úsilie súčasného ministerstva obrany sústredilo na trojstrannú dohodu Česka Slovenska a Švédska ktorá by zabezpečila bez verejnej súťaže a efektívnej verejnej kontroly prenájom Stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen. Tým sa otvorila ďalšia kapitola príbehu modernizácie bojového letectva Vzdušných síl OS SR.

1993 až 1998 ďalšie MiG 29

1.janúara.1993 so vznikom Slovenskej republiky vzniklo aj Letectvo a protivzdušná obrana Armády SR ktorá po svojom federálnom predchodcovi zdedila relatívne rozsiahlu flotilu bojových lietadiel (10 MiG 29A/UB, 70 MiG 21 MF/MA/R/UM/US, 21 Su 22M4/UM-3K a 13 Su 25K/UBK). Napriek tomu že federálne velenie ozbrojených síl si bolo vedome že zahraničnopolitický vývoj bude smerovať k vstupe Československa respektíve nástupnických štátov do štruktúr NATO a s toho vyplývajúcej potreby postupného prezbrojenia ozbrojených síl technikou kompatibilnou so spojencami čo viedlo k zastaveniu pôvodného planú z čias ČSSR na nákup ďalších MiG 29. Nove vedenie ozbrojených síl však nenadviazalo na tieto úvahy. Čiastočné pre to že nedisponovalo potrebnou kvalitou personálu, skúsenosťami a nebolo schopne tak progresívneho myslenia čo de facto pretrváva doteraz. Napriek týmto problémom sa letectvu podarilo udržať relatívne vysokú letuschopnosť a nálet. (letuschopnosť presahovala súčasnú úroveň, nálet v roku 1993 dosiahol 43 h/rok a v roku 1994 40 h/rok). Zároveň nadobudnutie slovenskej samostatnosti posilnilo v politickej rovine popularitu neutrality alebo akej si nezávislosti, ako alternatívy k jednoznačnému severoatlantickému smerovaniu Slovenska. To viedlo k tomu že Slovensko prelome rokov 1993 a 1994 zakúpilo ďalších 5  lietadiel MiG 29A a 1 MiG 29UB ktoré boli financované z deblokácie ruského dlhu z čias ČSSR.

Po páde druhej Mečiarovej vlády sa na krátko zmenila politická situácia. Slovensko sa na krátku dobu opätovne priklonilo k severoatlantickému smerovaniu.  Napriek relatívne krátkemu časovému obdobiu pripravilo návrh trojstupňovej Koncepcie výstavby Armády SR do roku 2000 ktorá mala redukovať veľkosť ozbrojených síl na 46 000. V rámci tejto reformy sa mala flotila bojových lietadiel redukovať na veľkosť dvoch bojových krídel (48 ks). Avšak po opätovnom víťazstve Vladimíra Mečiara sa situácia opätovne dramaticky obrátila. Vladimír Mečiar si uvedomoval že jeho politické hodnoty nebudú akceptované v severoatlantickom kultúrnom priestore a preto sa rozhodol ďalej posilňoval svoje väzby na Rusko. V tomto kontexte Rada obrany štátu SR schválila 26. júna 1996 schválený Dlhodobý plán rozvoja Armády SR do roku 2000. Zároveň v kontexte tohto plánu MO na prelome rokov 1995 a 1996 zakúpilo ďalších 7 MiG 29A a 1 MiG 29UB opäť financovaných s deblokácie Ruského dlhu. Časť lietadiel prešla obmedzenou modernizáciou tak aby spĺňali podmienky ICAO pričom sa kalkulovalo že tieto lietadla by v budúcnosti mohli byť nasadene v zahraničných operáciách pod hlavičkou OSN.

 

1998 až 2000 ľahké bojové lietadlá

Po tom čom HZDS napriek víťazstve vo voľbách nedokázala  v roku zostaviť vládu sa moci ujali politické stranu ktoré mali ambíciu zmeniť politické pomery. Ekonomická politika Vladimíra Mečiara postavila pred rovnaký problém ako nedávno muselo celiť Grécko. Izolované Slovensko sa však nemohlo čerpať pomoc z vonku a tak muselo absolvovať zasadne ekonomické reformy tie spolu s neschopnosťou ministerstva obrany začať reformovať ozbrojené sily viedli k stavu kedy Slovensko malo napriek výrazne menšiemu rozpočtu rezortu MO väčšiu flotilu bojových lietadiel ako susedné Česko (v roku 2000 OSSR stále vykazovali v operačných jednotkách 24 MiG 29A/UB, 16 MiG 21 MF/UM, 8 Su 22M4/UM-3K a 12 Su 25K/UBK). Tento nepomer postupne viedol k tak drastickému chradnutiu vzdušných síl tak, že letuschopnosť jednotlivých typov sa v roku 1999 pohybovala pod hranicou 15% a priemerný nálet pilotov klesol na hodnotu 16,5 h/rok. Napriek týmto nebolo vtedajšie faktom vedenie rezortu obrany schopné akceptovať ekonomické limity Slovenskej republiky. V tomto období MO pripravilo koncepciu reformy MO  SR do roku 2002 ktorý ma viesť k redukcii ozbrojených síl na veľkosť 37 700 mužov. V oblasti bojového letectva úvahy plánovačov MO vtedy zjavne pod vplyvom „loby ľahkých bojových lietadiel“ inšpirovanej obdobnou loby v Česku vytvorili koncepciu SALMA v rámci ktorej inklinovali k nákupu ľahkých bojových lietadiel. V rámci prípravy koncepcie reformy MO bolo rozpracovaných viacero verzii budúceho organizovania vzdušných síl ako aj zloženia bojového letectva pričom všetky verzie predpokladali že bojové lietadla budú sústredené do 2 bojových krídel. Z viacerých zvažovaných možnosti dominovali 2 verzie a to čiastočné nadzvuková  kde jedno stíhacie krídlo malo ďalej prevádzkovať 24 MiG 29A/UB a druhé útočné krídlo by bolo vyzbrojené 36 podzvukovými lietadlami. Alebo čisto podzvuková varianta s 48 až 72 podzvukovými lietadlami. Hlavnými kandidátmi na podzvukové bojové lietadlo boli typy L 159 ALCA a Hawk 200. Predpokladané náklady na akvizíciu boli stanovené vo výške 11,69 mld. Sk (350 mil. $) pre čiastočné nadzvukovú verziu a až 23,38 mld. Sk (700 mil. $) pre čisto podzvukovú verziu.

 

 

2000 až 2004 nové viacejúčelové lietadla

Po zmene vedenia v rezorte obrany došlo v priebehu roku 2001 k príprave a nasledovnému prijatiu Vládou SR Dlhodobého plánu rozvoja štruktúry Ozbrojených síl SR do roku 2010 (Model 2010). Podľa modelu 2010 malo dôjsť k zásadnému zníženiu počtu bojových lietadiel. Tie už mali byť prevádzkované len v počte 18 kusov ako súčasť výzbroje leteckého krídla. Počet 18 lietadiel stále umožňoval zabezpečiť ochranu vzdušného priestoru SR podľa štandardov NATO a zároveň poskytoval dostatočné rezervy pre udržanie si spôsobilosti vedenia úderov na pozemné ciele. Model 2010 zároveň predpokladal že nasledujúcich rokoch bude jednou z hlavných priorít ozbrojený síl zakúpenie nových viacejúčelových lietadiel. Výber nového lietadla mal byť ukončený v roku 2004 pričom zdrojový rámec na nákup nových viacejúčelových lietadiel bo stanovený vo výške 9,393 mld. Sk. V čase vypracovania modelu 2010 sa predpokladalo že účastníci výberového procesu by mohli byť typy, americký F 16, francúzsky Mirage 2000 a švédsky JAS 39 Gripen. Keďže suma 9,393 mld. Sk by nestačila na nákup ani jedného s týchto strojov v potrebnom počte, zjavne sa predpokladalo že táto suma poslúži len na splátky za nákup do roku 2010 alebo len na prenájom za príslušné obdobie.

 

 

2004 až 2010 modernizácia MiG 29

Napriek tomu že model 2010 predstavoval zásadný dokument ktorý de facto viedol k vybudovaniu súčasných ozbrojených síl a v histórii obranného plánovania SR ma zásadný historický význam, ktorý doteraz nebol prekonaný, mal zasadne nedostatky. Model 2010 podhodnotil náklady na realizovanie samotnej reformy čo spolu s miernym nedodržaním plánovaného zdrojového rámca viedlo k jeho nenaplneniu. To viedlo k jeho prvej nasledujúcej úprave do podoby Dlhodobého plánu rozvoja štruktúry Ozbrojených síl SR do roku 2015 (Model 2015). Model 2015 už nepredpokladal nákup nových viacejučelových lietadiel ale len modernizáciu na štandard MiG-29AS/UBS. Zároveň v rámci Modelu 2015 malo dôjsť k ďalšej redukcii počtu bojových lietadiel na 15. Model 2015 ďalej nepredpokladal prevádzkovanie všetkých 15  MiG 29. Zmodernizovaných malo byť len 12 MiG 29 A/UB a ďalšie 3 MiG-29 mali byť uložené ako rezerva pre pripadne straty. Takým to spôsobom sa mal riešiť spomenutý finančný deficit. Stanovený počet už neumožňoval udržanie spôsobilosti pre údery na pozemné ciele a teda od tejto chvíle miesto bojového letectva môžeme hovoriť o letectve stíhacom. A to napriek tomu že MiG 29 sa v nesledujúcich rokoch pravidelne účastnili ostrých bojových strelieb na leteckej strelnici v Kuchyni. Samotná modernizácia prebehla v rokoch 2005 až 2006 pričom pred modernizáciou museli v roku 2005 MiG 29 opätovne podstúpiť generálnu údržbu ktorá stala 0,69 mld. Sk.  Modernizácia  mala následne hodnotu ďalších 1,67 mld. Sk.

Po opätovnej zmene vlády v roku 2006 kedy sa k moci dostal Róbert Fico, čo viedlo k vytváranie atmosféry nepotrebnosti OSSR vtedajšou vládnou mocou a viedlo k akémusi zakonzervovaniu ozbrojených síl. Drastická redukcia rozpočtu MO a na to nadväzujúce zastavenie modernizačných projektov viedlo k zásadného úpadku ozbrojených síl. Piloti MiG 29 síce odlietali v roku 2007 najvyšší ročný nálet v histórii samostatného Slovenska (93 h/rok) čo však bolo dôsledok relatívne dobrého stavu bojového letectva po modernizácii avšak už nasledujúce roky viedli k návratu na priemerné hodnoty náletu (2009 44 h/rok, 2010 51 h/rok). Rovnako klesala aj letuchopnosť lietadiel (na konci volebného obdobia dosiahla len 50 %). Na poli koncepcie budovania ozbrojených síl sa situácia rovnako nevyvíjala priaznivo. Napriek dramaticky sa meniacim vstupným podmienkam zostávali pôvodné plánovacie dokumenty naďalej v platnosti. Rezort obrany síce pripravil v závere 4 ročného volebného obdobia Dlhodobý plán rozvoja štruktúry Ozbrojených síl SR do roku 2020 avšak príprava tohto dokumentu prišla neskoro a následne nebola ukončená.

 

 

2010 až 2011 nadzvukové letectvo v ohrození

Po voľbách v roku 2010 sa situácia opätovne zmenila. Situácia v rezorte bola tak kritická že žiadna s koaličných strán nemala záujem o vedenie rezortu obrany. Vedenie rezortu následne prebrala SaS bez skúsenosti a odborným zázemím s problematikou tohto rezortu. Napriek tomuto stavu sa nove vedenie MO pokúsilo zvrátiť úpadok rezortu a vypracovať nový dlhodobý plán rozvoja rezortu tzv. Bielu knihu. Hlavný nositeľom tejto snahy sa stal vtedajší štátny tajomník Róbert Ondrejčák ktorý okrem iného umožnil otvorenú širokú diskusiu  k tvorbe tejto koncepcie. Napriek úprimnej snahe bola tato úloha rovnako ako v prípade modelu 2020 nad odborné schopnosti vedenia MO. Zároveň v  tomto období bola prvý krát zasadne spochybnená budúca existencia bojového letectva. Hrozby zrušenia bojového letectva sa však následné ukázala len ako forma vnútrokoaličného boja medzi SDKU-DS a SaS. Výsledná forma Bielej knihy ktorú vtedajšie vedenie rezortu obrany pripravilo nakoniec neobsahovala zmeny v štruktúre bojového letectva. Naďalej sa predpokladalo prevádzkovanie 12 MiG 29 AS/UBS až do ukončenia ich životnosti. Cena ich prípadnej náhrady pred termínom ukončenia životnosti bola stanovená vo výške 1,5 mld. Eur.

 

2011 až súčasnosť JAS 39 Gripen

Po rozpade vlády Ivety Radičovej sa opätovne zmenila situácia. Vlada síce dokončila Bielu knihu, avšak trend neustáleho zovšeobecňovania koncepčných materiálov týmto dokumentov povýšilo na najvyššiu doterajšiu úroveň. Samotnú Bielu knihu majú následne doplniť koncepcie rozvoja jednotlivých druhov ozbrojených síl. Ako prvá bola prijatá Koncepcia rozvoja vzdušných síl ktorá predpokladá že mimo modernizácie vrtuľníkového letectva a zakúpenia už vysúťaženého C-27J Spartan aj obmenu stíhacích lietadiel. Avšak na rozdiel od vrtuľníkov a dopravného letectva nie je výmena motivovaná končiacou technickou životnosťou ale neefektívnosťou prevádzky. Minister obrany pritom prostredníctvom denníka SME prezentoval  že zdroje ktoré budú vyčlenené na generačnú výmenu stíhacích lietadiel nepresiahnu o viac ako 10 % súčasné prevádzkové náklady MiG 29 (cca 36,3 mil. eur). V tomto kontexte boli postupne zvažované ukončenie činnosti nadzvukového letectva, prenájom JAS 39 Gripen a prenájom modernizovaných F 16. Za najreálnejšiu alternatívu sa všeobecne považuje prenájom JAS 39 Gripen.

 

 

Ak je ministrom uvedená suma konečná je teoretický možná akvizícia 6 až 8 lietadiel JAS 39 Gripen. To sa približne zhoduje s údajmi ktoré publikovali média, podľa ktorých sa ma prenajať 7 až 8 lietadiel (Nie sú však kalkulované náklady na obstaranie výzbroje. Bude potrebné obstarať asi 7000 nábojov ráže 27 mm, cca. 40 AIM-9M a aspoň 12 AIM-120C AMRAAM a odpovedajúce vybavenie za ďalších min. 20 mil. eur, čo indikuje že odhady nákladov súčasného vedenia rezortu sú podhodnotené). Ak by zmluva o prenajme mala rovnaké technické parametre ako česká zmluva (prenájom 14 lietadiel, letuschopnosť viac ako 60 %, celkový nálet 20 000 h počas doby 10 rokov) by pri prenajme 7 lietadiel bolo možné nalietať  v priemere 1000 hodín čo je s ohľadom na úlohy súvisiace s zabezpečením NATINADS a príslušný výcvik rovnako nízka hodnota akú piloti dosahovali v minulosti. Keďže letu schopnosť by prekročila 60 % k dispozícii by bolo neustále 4-5 strojov v letu schopnom stave (V rokoch 2004, 2005, 2010, 2013 v priemere 6 letuschopných strojov)čo by síce zabezpečilo čiastočné plnenie záväzkov v rámci NATINADS (pohotovosť by držali 2 stroje + 1 záložný, štandard je 2+2). Avšak plnohodnotný výcvik by bolo možné realizovať len za predpokladu že by nám partnerská krajina poskytovala letuschopné stroje (k dispozícii by bolo z vlastných zdrojov len 1 až 2 stroje čo by nestačilo na nácvik spolupráce 2 strojov pri zásahu už vôbec nie na tréning vzdušných súbojov 2 na 1 alebo 2 na 2). Rovnako by sa znížila redundantnosť v prípade havárii (v súčasnej dobe rezerva 3 strojov). Slovensko by tak prvý krát dlhodobo stratilo schopnosť samostatne chrániť svoj vzdušný priestor.

Napriek tomu že v súčasnej dobe nie je možné určiť či by sa redukcia počtu lietadiel tykala aj redukcie počtu pilotov (v súčasnej dobe deklarujeme 14 pilotov klasifikovaných pre použitie v NATINADS a ďalších 4 vo výcviku avšak tento počet je zvyčajne nižší) je nutné sa zaoberať a touto otázkou. Pre zabezpečenie trvalej ochrany nášho vzdušného priestoru je nutné mať k dispozícii min 10 kvalifikovaných pilotov (v minulosti sa už stalo že počet kvalifikovaných pilotov poklesol krátkodobo na úroveň 9) spĺňajúcich požiadavky na zaradenie do pohotovosti v rámci NATINADS (a k nim odpovedajúci počet pilotov vo výcviku) To by znamenalo že v prípade tak nízkeho počtu lietadiel aké sú predpokladané pre prenájom by sa pomer počtu pilotov na jeden stroj pohyboval vo výške 2:1 štandardom pre stíhacie jednotky iných krajín NATO sa pohybuje okolo 1,5 pilota na lietadlo (napr. v Česku 21 pilotov na 14 lietadiel)

 

 

Zdá sa teda že riešenie ktoré ponuka súčasné vedenie ministerstva obrany ďalej posúva devastáciu vzdušných síl na novú úroveň. Na tomto mieste si je zároveň potrebné uvedomiť že súčasná situácia ako aj historický vývoj, dokumentuje neschopnosť nielen súčasného vedenia rezortu obrany riešiť tento problém. Veď ponúkané riešenie nielen že nič nerieši ale ani neprinieslo nový prístup k hľadaniu riešenia problému.

Objektívne ale treba povedať že žiadne s doteraz ponúkaných riešení (prenájom Gripenov, pokračovanie v prevádzke MiG 29 AS/UBS) neriešia skutočné potreby OSSR (závislosť na Rusku, neefektivita prevádzky, zastaranosť pre MiG 29 – spĺňajú kritériá NATO na 66 %, nízky počet pre Gripen, kritéria NATO by sme spĺňali len na 60 %). Riešením nie je ani prenechanie ochrany vzdušného priestoru spojencom (opätovná závislosť, nutnosť akceptovať rozmiestnenie cudzích vzdušných síl na našom území, spojenci nedisponujú v súčasnej dobe dostatkom kapacít). Jediným možným riešením je nákup alebo obstaranie moderných lietadiel odpovedajúcim potrebám NATO v odpovedajúcom množstve (12 ks, minimálny prípustný počet 10ks) a zabezpečenie dostatočného náletu týchto strojov (aspoň 1600 h ročne). Tu však narážame na finančné limity, pretože objem potrebných finančných zdrojov by bol pri tejto špecifikácii v prípade nákupu 1,5 mld. Eur. V prípade prenájmu 60 mil. eur ročne.

Zdá sa teda že za týchto finančných podmienok je jediným rozumným riešením pokračovať v prevádzkovaní MiG 29. Tieto lietadla síce neponúknu kompatibilitu so štandardmi NATO a aj ich bojová hodnota je sporná. Ale len MiG 29 za platných ekonomických mantinelov dôkaze poskytnúť potrebné kapacity. Áno stále je tu námietka o tom že sme závislý na dodávkach z Ruska. Ale túto závislosť je možné eliminovať vytvorením potrebných zásob náhradných dielov a vrátením sa k údržbe lietadle vlastnými silami aj za spolupráce s ďalšími prevádzkovateľmi MiG 29 (Polsko). Nakoniec však nezostane Slovensku nič len tento problém skutočne riešiť. A jediným skutočným riešením bude len navŕšenie rozpočtu rezortu obrany tak aby bolo možné zakúpiť nové stroje v potrebnom počte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?