Sú súčasné vojny o rope?

Autor: Vladimír Bednár | 9.8.2014 o 1:05 | (upravené 2.10.2014 o 16:46) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  821x

Určite poznáte teóriu o tom že za súčasnými konfliktami musíme hľadať záujmy nadnárodných spoločností alebo hľadať za súčasnými vojnami globálny boj o ropu, vodu alebo iné suroviny. Táto teória sa najme po invázii do Iraku v roku 2003 stala veľmi populárnou. Je to však tak?

 

Pomer nákladov a zisku  – Prípad Irak

 

Synonymom vojny o energie respektíve o ropu je vojna v Iraku. Irak disponoval na prelome rokov 2013 a 2014 zásobami ropy v objeme 150 miliárd barelov ropy a zásobami zemného plynu o objeme 101,9 miliardy metrov kubických. Celková cena týchto surovín je na svetovom trhu je okolo 15,8 biliónov dolárov. Tieto hodnoty ho radia na 7 miesto v rebríčku krajín podľa zásob nerastných energetických surovín. To je však cena od ktorej musíte odpočítať náklady na ich ťažbu. Keďže miera zisku spoločnosti ťažiacich ropu a zemný plyn sa v priemere pohybuje pod 10 %. Reálny zisk po vyťažený všetkých zásob teda predstavuje len cca 1,5 biliónov dolárov. Naopak celkové náklady na vojnu v Iraku sa budú pohybovať od 3,6 biliónov dolárov  po 4,4 biliónov dolárov.  Ani po oficiálnom konci vojny v Iraku však nie je možné presne odhadnúť aká bude konečna cena, pretože samotné náklady nepozostavujú len z nákladov na bojovú činnosť ktoré predstavujú v tom najhoršom prípade len necelú 1/3 nákladov ale aj z takých nákladov ako sú napríklad náklady na vojnových veteránov a invalidov ktoré budú pokračovať desiatky rokov po ukončení vojny. Teda ani teoretický zisk z vyťaženia všetkých nerastných surovín Iraku nezaplatí ani polovicu nákladov na 10 ročnú vojenskú prítomnosť USA v Iraku. Ani 10 rokov však nestačí aby bolo možné vyťažiť všetky zásoby nerastných surovín. Na to by sme potrebovali udržať nadvládu nad Irakom minimálne na nasledujúcich 50 rokov. Čo by znamenalo ďalšie a ďalšie bilióny dolárov.

 

 

Prideľovanie licencií na ťažbu – Prípad Líbya

 

Líbya predstavuje krajinu s najväčšími zásobami ropy v Afrike. Disponuje zásobami ropy v objeme 48 miliárd barelov. K tomu je potrebné pripočítať 43,6 miliardy metrov kubických zemného plynu čo odpovedá trhovej cene surovín vo výške viac ako 5 biliónov dolárov. Potencionálny zisk teda predstavuje objem približne 500 miliárd dolárov.  Predpokladajme že by existovala teoretická možnosť aby ste ovládli krajinu nepomerne lačnejšie ako je to v súčasnej dobe bežne. Zároveň predpokladajme že sa vám dominanciu v danej krajine podarí udržať dostatočne dlho aby ste mali možnosť vyťažiť všetky surovinové zdroje príslušnej krajiny. Narážame tu však na ešte jeden problém. Politické princípy uznávané liberálnymi demokraciami neumožňujú vnútiť taký spôsob nakladania z nerastným bohatstvom ktorý by umožňoval výhradné ťaženie nerastných surovín. Prideľovanie licencií na ťažbu nerastných surovín sa tak stáva predmetom otvorených obchodných súťaži. Napríklad spomenutá Líbya v súčasnej dobe predáva licencie na ťažbu ropy rovnakým spôsobom ako predávala pred vojnou a to formou verejných súťaži ktoré vedú k tomu že distribúcia ťažobných licencii odpovedá ekonomickej sile jednotlivých ťažobných spoločnosti. Tomu odpovedá aj postupný pokles významu tradičných ropných spoločnosti ako sú americké. Naopak prenikanie nových spoločnosti do tohto sektoru ako sú spoločnosti z Číny, Angoly alebo Malajzie. Podobne princípy sa neuplatňujú len v Líbyi napríklad medzi spoločnosti ktoré získali licencia na ťažbu ropy v Iraku sú Čínska PNPC ktorá získala licencie na najväčšiu ročnú produkciu ropy v Iraku alebo ruský Lukoil ktorý získal práva na vyťaženie 3 najväčšieho objemu ropy po americkom EXXONe a čínskom PNPC.

 

 

Cieľ a nástroj – Prípad 2 svetová vojna

 

Mnohé najme lavicové politologické smery (Frankfurtská škola, enviromntalisti,...)hľadajú príčinu konfliktov v boji o zdroje. Uvádzajú že aj tradičné konflikty ako expanzia Európy v 16 a 17 storočí, ale aj staršie konflikty sú motivované bojom u územie, pričom aj tento boj vnímajú ako boj o zdroje. Uvádzajú že aj podstatu konfliktov 20 storočia treba hľadať v spore o energie. Podľa týchto teórií aj 1. alebo 2. svetová vojna je konfliktom o energie a zdroje. Čí už konfliktom o znovurozdelenie kolónii prípade 1. svetovej vojny a bojom o nový životný priestor na východe v prípade 2. svetovej vojny. Tento názor však nerozlišuje medzi cieľom vojny a nástrojom na splnenie cieľa. V oboch prípadoch treba hľadať príčinu vojen inde ako v snahe získať územie. V oboch prípadoch bolo cieľom posilniť politické postavenie Nemecka respektíve jeho spojencov na úkor opozitné strany. Získanie kolónii alebo životného priestoru bolo len nástrojom ako zabezpečiť dostatok síl na skutočný ciel.

 

Napriek tomu že neexistujú racionálne dôvody tvrdiť že moderny konflikty sú motivované potrebou ovládnuť zdroje energie alebo prírodných surovín. Toto tvrdenie neznamená že také konflikty nie sú možné. V histórii nachádzame plno príkladov takých vojnových konfliktov ako napríklad boje  o posledné zostatky dreva na Veľkonočných ostrovoch. Avšak drvivá väčšina konfliktov a praktický všetky moderné konflikty sú motivované politicky. Dominuje potreba presadiť svoju moc (Afganistan,...). Znovu rozdeliť moc (Líbya, Síria,...).  Poprípade potreba posilniť upadajúcu moc ( Irak 1990, Falklandy,...). Alebo kombinácií  týchto dôvodov. To plne odpovedá tradičnej pragmatickej teórii medzinárodných vzťahov a zároveň odpovedá historickým skúsenostiam. Teóriu o motivácii vojnových konfliktov dominanciou nad zdrojmi energie alebo nerastných surovín možno teda zaradiť k takým teóriám ako sú neo-liberálne teórie (Fukuyama), alebo neo-konzervatívne teórie (Hungtington). Teda teórie ktoré sú prekonané.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?