Mechanizovaná čata ozbrojených síl SR, ozbrojených síl sveta a jej budúcnosť II.

Autor: Vladimír Bednár | 9.9.2014 o 12:34 | Karma článku: 4,12 | Prečítané:  1115x

V predchádzajúcej časti sme popísali organizačné schémy a výzbroje jednotlivých mechanizovaných čiat významných ozbrojených síl a Pozemných síl OS SR. Ak chceme odpovedať na otázku aká by mala byť najefektívnejšia štruktúra a výzbroj mechanizovanej čaty musíme odpovedať na mnohé otázky ako napríklad aké úlohy ma plniť mechanizovaná čata, aké majú byť manévrovacie schopnosti čaty, aké limity palebnej sily ma čata dosiahnuť a mnohé ďalšie. 

Predchádzajúcu časť si môžete prečítať tu: http://vladimirbednar.blog.sme.sk/c/363328/mechanizovana-cata-ozbrojenych-sil-sr-ozbrojenych-sil-sveta-a-jej-buducnost-i.html

 

Schopnosť manévru na úrovni družstva

Odpoveď na otázku či je dôležité aby zosadnuté družstvo malo možnosť viesť svoj vlastný manéver dvomi palebnými tímami priamo determinuje organizačnú štruktúru mechanizovanej čaty a preto je potrebné na tuto otázku pri profilovaní budúcej mechanizovanej čaty odpovedať ako prvú . Pri dvoch rovnako veľkých a rovnako silných jednotkách bude vždy vo výhode ten ktorý zaujme výhodnejšiu pozíciu. Pričom výhodnejšou pozíciou tu rozumieme najme zaujatie dvoch nezávislých palebných pozícii rozdeleným družstvom ktoré umožní viesť krížovú paľbu. Preto je dôležité aby pešie družstvo mohlo byť rozdelene na 2 palebné tímy ktoré sú schopne samostatne manévrovať. Už počas vojny v Kórei sa prakticky preukázalo že družstvo zlozene s 7 vojakov je síce schopne paľby a pohybu ale nie manévru dvomi samostatnými palebnými tímami. Nasledujúce vojnové konflikty toto zistenie len ďalej potvrdzovali. Zdá sa teda že pre funkčný palebný tím je veľkosť 4 vojakov limitujúca.  Limitom pritom nie je palebná sila manévrujúcej sekcie pretože palebná sila 3 súčasných pešiakov sa vyrovná palebnej sile 5 člennej sekcie z doby kórejského konfliktu ale jednoduchá fyzická redundancia ktorú si možno lepšie predstaviť na príklade 4 členného a 3 palebného tímu. Pričom ak počas samostatného manévrovania dôjde k zraneniu jedného člena si 4 členný team aj po zranení jedného člena tímu zachová 50% palebnú silu pretože mimo zraneného vojaka je na istý čas s vedenia bojovej činnosti vyradený aj ďalší člen tímu ktorý poskytuje pomoc zranenému zatiaľ čo v prípade 3 členného tímu sa palebná sila teamu redukuje len na 1/3 čo je hranica pri ktorej je pravdepodobne že sekcia v ďalšom boji aj napriek tomu že prejde do defenzívy podľahne a po podľahnutí prvej sekcie sa cela sila nepriateľa môže sústrediť na druhu sekciu ktorá v tom lepšom prípade nebude môcť splniť svoju úlohu a v tom horšom prípade následné podľahne tiež.

Ďalším dôležitým aspektom ktorý je dôležité brat v úvahu je fakt že  súčasné taktické postupy pre boje v budove ktorých význam s narastajúcou urbanizáciou neustále rastie sú postavene na 4 členných skupinách (opäť menšie taktické skupiny majú nízku redundanciu). Mechanizované družstvo s menším počtom mužov ako 8 dokáže postaviť len jeden plnohodnotný team pre boj v budove. Na základe uvedeného je možné tvrdiť že zosadnuté družstvo zlozene s 8 členov sa vyznačuje vyššou efektivitou ako jednotky s menším počtom mužov. Samozrejme zosadnuté družstvo amerického typu s veliteľom ma väčšiu silu ale ta je daná len väčším počtom mužov. Organizačné však neposkytuje len tú výhodu že veliteľ družstva sa môže špecializovať na vedenie družstva.

 

 

Palebná sila čaty

Napriek tomu že manéver na úrovni družstva zvyšuje bojové možnosti družstva alebo čaty avšak ani schopnosť manévru nedokáže kompenzovať masívny prebytok palebnej kapacity družstva. Pričom samotné palebné schopnosti čaty priamo determinujú limitné možnosti čaty. Takýmito limitami chápeme parametre ako napríklad šírku obranného alebo útočného pásma, schopnosť zaujať kruhovú obranu a ďalšie. Samotnú palebnú silu čaty určuje súhrnná praktická rýchlosť paľby zbraní čaty a efektivita paľby. V porovnávaných čatách sa súhrnná praktická rýchlosť čaty zosadnutej čaty pohybuje od 1980 rán/min u slovenskej čaty vyzbrojenej RPG po 4560 rán/min čaty US Army na Strykeroch. To spolu s lafetovanými zbraňami na BVP (OT) postačuje k tomu aby čata dokázala ubrániť pásmo široké 400-500 m v prípade slovenskej čaty vyzbrojenej RPG po 900 - 1150 m v prípade čaty US Army na Strykeroch. Pričom úsek široký 600 m je dostatočne široký na to aby na jednu brániacu čatu útočila cela mechanizovaná rota ASR. Tieto hodnoty začínajú byť limitné z hľadiska efektívneho dostrelu zbraní. Ak obranné rajóny jednotlivých družstiev po ich súčte dosiahnu 300 m (400 m u čaty US army na Strykeroch) k susednému postaveniu čaty zostava stále 200 až 750 m. Avšak v prípade že dôjde k prelomeniu obranného rajónu čaty vzniká napríklad medzi obrannými rajónmi 2 susedných čiat OSSR medzera široká až 700 m. U mechanizovaných čiat ostaných armád je šírka medzery ešte väčšia. Pri šírkach medzier medzi čatami nad 600 m dochádza k stavu kedy v medzerách medzi jednotlivými čatami môžu efektívne prenikať obranným postavením útočiace sily. To zvyšuje riziko že čata bude musieť zaujať kruhovú obranu. Polomer efektívnej kruhovej obrany čaty sa pohybuje v polomere od 80 m u čaty slovenskej armády s RPG až po 140 až 180 m u čaty US Army na Strykeroch. Čo znamená že pri polomere obranného perimetra 40 m ktorý zaujme mechanizovaná čata slovenskej armády zostane minimálne 40 m hĺbky efektívneho obranného pásma. A to je skutočne nízka hodnota na hranici efektívnej kruhovej obrany (blíži sa hranica na ktorú možno dohodiť ručný granát). Pre polomer 60 m obranného perimetra čaty US Army na Strykeroch zostava 80 až 120m efektívnej hĺbky obranného pásma. A to je hĺbka ktorá poskytuje výrazne väčšiu pravdepodobnosť prežitia čaty v kruhovej obrane.  

 

 

Zatiaľ sme hľadeli na palebnú silu čaty s hľadiska kvantity vystrelených nábojov za jednotku času. Avšak v histórii sa opakovane objavovali koncepcie zvyšovania palebnej sily pechotných jednotiek zvyšovaním efektivity paľby na miesto dosiahnutím väčšej rýchlosti streľby. Príkladom je pechotná koncepcia US army počas druhej svetovej vojny ktorá sa snažila kompenzovať nižšiu praktickú rýchlosť streľby M1918 BAR oproti konkurentom pravé efektívnejším riadením paľby a tým vyššou efektivitou. V modernej dobe túto koncepciu môžeme zachytiť v trendoch integrovania ostrostrelcov na úroveň družstiev. Zvyšovanie efektivity streľby a jej vplyv na reálnu palebnú silu čaty je v súčasnej dobe vnímaný rozporuplne. Dôvodom sú historické skúsenosti ktoré opakovane vyvracali koncepciu zvyšovania palebnej sily čaty cestou zvyšovania presnosti paľby. Dôvodom bola neustále sa opakujúca sa situácia kedy mechanizované čaty museli čeliť masívnym útokom pri potlačení ktorých nebola presnosť streľby dôležitá. Ak sa teda má zvyšovať palebná sila čaty cestou zvyšovania presnosti streľby, nemôže sa tak stať na úkor praktickej rýchlosti streľby. Tento rozpor by mohli vyriešiť zbrane novej generácie ako M27 IAR ktoré na jednej strane umožňujú efektívnu presnú streľbu aj na väčšie vzdialenosti na druhej strane si zachovávajú aj schopnosť strieľať dávkou. Avšak ani M27 IAR nemôže dosiahnuť rovnakú praktickú rýchlosť streľby aké dosahujú klasické guľomety. Limitným faktorom nie je ani tak zásobovanie pásom ako možnosť dlhodobo strieľať dávkou (napríklad počas druhej svetovej vojny zásobníkom zásobované guľomety ako napr. BREN nezaostávali za pásom zásobovanými guľometmi ak mali výmenu hlaveň ale M1918 BAR ktorý plnil úlohu guľometu nedosahoval výkony BRENU aj keď mal rovnaký zásobovací systém). To dáva priestor aby vnikla v budúcnosti nová kategória zbraní ktorá by vyriešila aj tento aspekt problému.

 

 

Často zabúdaním aspektom palebnej sily je kapacita munície ktorou disponuje mechanizovaná čata. Staré pechotné porekadlo hovorí že „Vyhráva ten komu zostava posledný náboj“. Štandardná kapacita munície nesená strelcom s automatickej pušky dosahuje u OSSR 150 nábojov ráže 7,62x39 mm (4x30 ks v zásobníkoch 30 ks v nábojových páskoch). Naopak u európskych armádach (Nemecká, Ruská, Francúzka armáda) alebo ruskej armády je nosená kapacita munície 6x30 ks v zásobníkoch ráže 5,56x45 mm alebo 5,45x39 mm. Najväčší objem munície nosí strelec US army ktorý nosí 7x30 ks nábojov (7 zásobník je v zbrani STANAG zásobník je pri výmene najprv zo zbrane vypustení na zem druhy zasunutý do nábojovej šachty a potom zásobník zo zeme vložený do sumky). So zavadzaním STANAG zásobníkov v iných armádach sa pravdepodobne tento počet nesenej munície stane štandardom. Podobná situácia je u strelcov z guľometov. Tam sa pohybujú hodnoty od 450 nábojov po 600 nábojov. Určujúcim parametrom pre počet nesenej munície je jej hmotnosť. Ta limituje aj potencionálne zavedenie výkonnejšej munície ako napríklad 6,5 mm Grendel alebo 6,8 Remington SPC. Preto v budúcnosti nemožno očakávať príchod na tieto ráže. Ich výhody pri streľbe na väčšie vzdialenosti v budúcich konfliktoch nebudú tak vysoké (väčšina cieľov na potencionálnom európskom bojisku sa bude vyskytovať vo vzdialenostiach do 300 m) na aby kompenzovali nevýhody spojené s väčšou hmotnosťou munície.

 

 

Protitankové kapacity

Napriek populárnych názorov o strate významu tankov na modernom bojisku. Tanky opakovane dokazujú svoju nenahraditeľnosť a to aj v stabilizačných operáciách tipu IFOR alebo ISAF alebo mestských bojoch v Iraku alebo v pásme Gazy. Zároveň návrat rizika plno-profilových konfliktov robí z PT obrany opätovne jednou s kľúčových spôsobilosti mechanizovaného družstva. Napríklad stále platné taktické normy mnohých armád hovoria že aj na takej malej šírke obranného pásma akú zaujíma mechanizovaná čata OSSR alebo nemeckého Bundeswehru by mohla útočiť v prvej vlne sila až 10 tankov! Ak by teda mala mechanizovaná čata odolať masívnemu tankovému útoku každé mechanizované družstvo musí disponovať PT kapacitou schopnou efektívne odolať útoku viac ako 3 tankov! Preto bol v 50 rokoch 20 storočia vytvorená Alexandrom Vasilevským koncepcia PT taktiky postavenej na masívnej saturácii PT zbraní u mechanizovaných jednotiek ako aj ofenzívnom pojatí PT obrany ktorého praktickou realizáciou bol okrem iného vývoj RPG-7, 9K11 Maljutka a v neposlednom rade BMP-1. Ak predpokladáme samostatné manévrovanie palebnými tímami musíme zabezpečiť adekvátnu PT kapacitu na úrovni palebného tímu. PT kapacitu si mechanizované družstvo musí zachovať aj počas presunu v BVP a preto koncepciu BVP bez PTRS je nutné zavrhnúť. Bez PTRS lafetovaných na BVP bude samotné BVP a aj mechanizované družstvo v nezosadnutej konfigurácii de facto bezbranné. S vzrastom šírky obranného pásma vzrastá aj počet tankov ktorý môže útočiť v šírke obranného pásma mechanizovanej čaty. Ani mechanizované čata ktorá disponuje modernými PTRS na BVP a modernými ručnými PT zbraňami nedisponuje potrebnou PT kapacitou na zastavenie masívneho tankového (a nielen tankového) útoku v širokom obrannom pásme. Preto je nutné aby si jednotky v obrane stále udržali iniciatívu , a to ako na taktickej úrovni napríklad kombinovaním pozičnej a mobilnej obrany s využitím záložných jednotiek už na úrovni čaty ako aj na operačnej úrovni (tu hlavnú úlohu bude zohrávať prieskum na operačnej úrovni). Druhou alternatívou ako zdolať masívne tankový útok je vystužiť obranu mínovými poliami a ďalej zvyšovať saturáciu protitankových zbraní u mechanizovaných jednotiek. V tomto smere ako zaujímavá inšpirácia môže poslúžiť francúzske mechanizované družstvo ktoré je vyzbrojene v tzv. 600 m sekcii mínometom LGI Mle F1 ktorý môže posilniť nielen PT kapacitu družstva ale aj výzbroj strelcov môže byť doplnená puškovými granátmi APAV40 alebo AC58 ktoré môžu byť efektívne použité proti BVP alebo OT.

 

 

Ženijné zabezpečenie

Ako bolo skonštatované s rastúcim rozstupom čiat klesá možnosť vytvoriť súvislú obrannú líniu a vzrastá potreba budovania kruhovej obrany čaty a tým vzrastá význam záložných palebných postavení. To spolu s potrebou zachovania si iniciatívy v obrane, zvýšenie významu boja v zastavanom území ako aj požiadaviek na ofenzívne využívanie ženijného zabezpečenia kladie enormné požiadavky na objem ženijných prác. To vyvoláva tlak na to aby samotná mechanizovaná čata mala dostatočnú ženijnú kapacitu na rýchle a dynamické vykonávanie ženijný prác opakovane a v krátkom čase a to napriek tomu že taktické manuály predpokladajú že mechanizovaná čata bude disponovať externou ženijnou podporou. Na takúto podporu však nie je v organizačných schémach vyšších jednotiek dostatok ženijných jednotiek (a nebude môcť byť ani v konfliktoch vysokej intenzity kompenzovaná najatím externých dodávateľov na budovanie ženijných stavieb ako to vidíme napr. v Afganistane). Z taktických noriem aplikovaných na testy nových BVP je možné predpokladať že mechanizované družstvo by malo v čase intenzívnej bojovej činnosti denne venovať budovaniu poľných ženijných opevnení rovnaký čas ako presunom. To znamená že priemerné mechanizované družstvo by malo počas intenzívnej bojovej činnosti venovať budovaniu poľných ženijných opevnení 5h denne. Ženijné zručnosti sa tak stavajú pre mechanizovaných pešiakov rovnako dôležitou schopnosťou ako samotné bojové zručnosti.

 

 

S návratom klasických konfliktov dochádza k opätovnému nárastu významu zabezpečenia bojových jednotiek pred muníciou veľkej ráže. Nejde ani tak o návrat rizika použitia jadrových zbrani ako o aplikovanie konvenčných zbraní. Napríklad batéria raketometov MLSR dosahuje rovnakú letalitu na rovnakej ploche ako 0,33 kt nukleárna hlavica. Preto je nutné charakter budovaných ženijných stavieb prispôsobiť tomuto aspektu. Ženijné stavby aké boli budované v Afganistane nebudú pre takýto spôsob boja vhodné. Odlišnosti v odlišnosti organizácii mechanizovaných čiat jednotlivých armád sa prenášajú aj do prístupu k budovaniu ženijných ochranných stavieb. Vo všeobecnosti možno rozdeliť prístup k budovaniu ženijných stavieb do dvoch skupín. Prvá dáva prednosť skupinovému budovaniu bojových postov a to najčastejšie 2 miestnych aj keď existujú 3 miestne variácie a v prípade anglickej armády 4 miestna verziu. Na druhej strane najme sovietska škola presadzovala budovanie samostatných okopov pre jedného strelca ktoré sú následne prepojené do spoločného zákopu družstva. Obe prístupy v konečnom dôsledku vyvrcholia prepojením jednotlivých bojových postov alebo zákopov družstva spojovacími zákopmi, respektíve vybudovanie kompletného operného bodu čaty. Západný spôsob budovania bojových postov však poskytuje vyššiu mieru ochrany a umožňuje efektívnejšie využitie sily mechanizovaného družstva. Problematike ženijného zabezpečenia bude potrebné v podmienkach venovať väčšiu pozornosť pretože bola po posledných desaťročiach zanedbávaná. O zanedbaní svedčí že pechotné taktické postupy prijate OSSR (VDG 30-01/Oper Taktika pozemných síl a ďalšie)  sú v rozpore s pre túto oblasť základnými predpismi Žen-2-1/1 a Žen-2-1/2 (Poľné opevňovanie).

 

V budúcom pokračovaní sa pokúsime špecifikovať organizačnú štruktúru a výzbroj budúcej mechanizovanej čaty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?