Na Slovensku pôsobia tajne desiatky príslušníkov ruských spravodajských služieb

Autor: Vladimír Bednár | 11.5.2015 o 22:56 | Karma článku: 11,90 | Prečítané:  5737x

Dlhodobý klamný pocit spoločnosti o chýbajúcich externých ohrozeniach vedie k stavu kedy veľká časť spoločnosti považuje vynakladanie zdrojov na obranu a medzinárodnú bezpečnosť za zbytočné a neefektívne. 

Najme spravodajské služby, napriek faktu že charakter ich pôsobenia vo svojej podstate odôvodňuje vysokú mieru utajenia činnosti a výsledkom prace spravodajských služieb. Neexistujúce alebo absolútne neefektívne informovanie vedie k stavu kedy nie je len oprávnené pochybovať o efektívnosti spravodajských služieb . Ale aj k stavu kde vďaka neefektívne kontrole dochádza k zneužívaniu spravodajských služieb a tým sa spravodajské služby dostavajú do postavenia kedy miesto ochrany nasej spoločnosti stavajú spoločnosťami zločineckými . Pritom intenzita pôsobenia Ruských spravodajských služieb na Slovensku dosahuje alarmujúci rozsah. A práve preto sa pokúsime zmapovať ich pôsobenie na Slovensku.

 

Ruské tajne služby – spravodajská komunita Ruska pôsobiaca v SR

Komunita spravodajských služieb Ruskej federácie (RF) je relatívne rozsiahla. Početnosť a kompetenčný model súčasnej štruktúry spravodajskej komunity ovplyvňovali mnohé historické a politické aspekty. Pričom najväčší podiel ma účasť bývalej centrálnej spravodajskej služby Sovietskeho zväzu KGB na augustovom prevrate v roku 1991.  To viedlo k rozdrobeniu KGB do prakticky súčasnej štruktúry spravodajských služieb. Ďalší vývoj štruktúry sa obmedzil už len na drobné kompetenčné zmeny. Hlavnými spravodajskými službami pôsobiacimi v rozviednej činnosti sú predovšetkým GRU a  Služba vonkajšej rozviedky RF. Federálna služba bezpečnosti RF a Federálna služba ochrany RF síce plnia časť svojich úloh v zahraničí ale ich činnosť je predovšetkým defenzívna alebo prevádzková. Na území SR môžu pôsobiť aj ďalšie časti ruskej spravodajskej komunity ako napríklad Federálna služba RF pre boj proti šíreniu narkotik. Tie však zvyčajne pôsobia oficiálne a nepôsobia proti záujmom SR.  Ich oficiálne pôsobenie však môže byť zneužite k legalizácii pôsobenia vyššie menovaných spravodajských služieb proti záujmom SR.

 

GRU

Celým menom Hlavná sprava rozviedky generálneho štábu ozbrojených síl RF je rozviedka ktorá sa vyznačuje z ruských spravodajských služieb najvyššou intenzitou spravodajského pôsobenia v zahraničí a nie je dôvod prečo by SR mala byť v tomto smer výnimkou. Od rozdelenia KGB po nepodarenom augustovom prevrate v roku 1991 je GRU aj personálne najpočetnejšou spravodajskou službou RF. Tato početnosť je daná doktrínou použitia spravodajských služieb RF a prístupu Ruska k medzinárodným vzťahom ktorý je historický ofenzívny. Jej početnosť je možné len veľmi ťažko odhadnúť. Pod GRU okrem iného spadá 15 až 20 tisíc vojakov GRU Specnaz, nezávislá sieť zahraničných agentov ktorá bola na konci deväťdesiatych rokov 6 x väčšia ako sieť agentov Služby vonkajšej rozviedky RS , vlastná sieť SIGINT prieskumu ktorá tvorí pravdepodobne najpočetnejšiu časť GRU. Mimo interných časti GRU plnia pre GRU úlohy aj ostatné súčasti OS RF ako napríklad Vojská vzdušno-kozmickej obrany RF. Výsledná celková početnosť tak pravdepodobne môže prekročiť číslo 300 000. GRU vzhľadom na rozsah a kompetencie vykonáva všetky druhy spravodajskej činnosti. Prirodzene však dominuje najme v ofenzívnych spravodajských disciplínach ako HUMINT, ELINT, SIGINT, IMINT, MASINT a CYBINT.

Služba vonkajšej rozviedky (SVR)

Služba vonkajšej rozviedky vznikla koncom roku 1991 rozdelením KGB (konkrétne oddelením prvej hlavnej správy KGB) po už spomínanom pokuse o prevrat. Jej hlavnou úlohou je politická zahraničná rozviedka, bezpečnostná, technologická a ekonomická rozviedka v zahraničí, aktívne spravodajské opatrenia v zahraničí, elektronická špionáž vykonávaná RF v zahraničí a podobne. Predstavuje druhu najintenzívnejšie pôsobiacu spravodajskú službu RF na našom území. Celkovo služba vonkajšej rozviedky zamestnáva okolo 15 až 18  tisíc zamestnancov a je teda mierne menšia ako americká CIA ktorá plní podobné úlohy.

 

Federálna služba bezpečnosti  (FSB)

Federálna služba bezpečnosti predstavuje hlavnú vnútornú spravodajskú službu RF a predstavuje tak hlavného nástupcu niekdajšej KGB. Zároveň predstavuje druhu početne najsilnejšiu spravodajskú službu RF. Jej početnosť sa odhaduje na 200 až 250 tisíc zamestnancov. Hlavnými úlohami sú kontrarozviedka, aktívne opatrenia proti diplomatom a zahraničným novinárom, boj proti terorizmu, ekonomická spravodajská ochrana, kontrola vývozu, ochrana hraníc, aktívne opatrenia vo vnútri ruskej spoločnosti. Zaujímavým aspektom pôsobenia Federálna služba bezpečnosti je že do jej kompetencie spadá spravodajská činnosť vo vnútri spoločenstva nezávislých štátov. V minulosti boli zaznamenaná jej činnosti aj v ďalších krajinách (Rakúsko) s cieľom kontrolovať Ruskú emigráciu.

 

Federálna služba ochrany RF

Najmenej významnou spravodajskou službou  RF pôsobiacou na území SR je Federálna služba ochrany RF. Napriek tomu že hlavné úlohy tejto spravodajskej služby RF ležia v ochrane politických predstaviteľov RF a vládnych budov RF spadá do jej kompetencie aj ochrana štátnej elektronickej komunikácie RF a s tohto titulu pracovnici federálna služba ochrany RF zabezpečujú prevádzku rádiovej a elektronickej komunikácie veľvyslanectva RF v SR. Vzhľadom na významný podiel spravodajských aktivít ktoré sú realizované prostredníctvom veľvyslanectva RF sa komunikačné kanáli veľvyslanectva RF stavajú hlavným komunikačným kanálom na prenos spravodajských informácií získanými spravodajskými rezidentmi tajných služieb RF pôsobiacich na Slovensku. Federálna služba ochrany RF tak hrá nezanedbateľnú úlohu pri pôsobení ruských spravodajských služieb na Slovensku.

 

Metódy pôsobenia ruských spravodajských služieb v zahraničí

Metódy pôsobenia ruských spravodajských služieb v zahraničí sú rozmanite a veľmi komplexne. Pokrývajú všetky spôsoby získavania spravodajských informácii, kontrarozviednej činnosti aktívnych opatrení na všetkých úrovniach. Súčasťou spravodajskej činnosti v zahraničí sú sabotáže (napríklad podiel 4 zatknutých dôstojníkov GRU v roku 2006 na bombovom útoku v roku 2005 v Gori), cielene zabíjanie a príprava územia na pôsobenie jednotiek SPECNAZ a podobne. Napriek tomu že najme GRU disponuje rozsiahlou sieťou špionážnych satelitov a rozsiahlou sieťou Rusko technologicky zaostáva. To sa prejavuje aj v spravodajskej činnosti (napríklad Rusko nevyužíva k cielenému zabíjaniu bezpilotné prostriedky pretože v tejto kategórii výrazne zaostáva za USA alebo Izraelom) tento nedostatok kompenzuje najme v tradične vysokej úrovni Ruskej HUMINT. Tieto výsledky dosahuje ruské spravodajské služby najme vďaka masívneho pôsobenia. Napriek de facto využívania hrubej spravodajskej sily ktorej využitie dáva často krát aj veľmi sporné výsledky (zatknutie spravodajskej skupiny Služby vonkajšej rozviedky v USA v roku 2010) sa darí ruským spravodajským službám prenikať aj do spravodajských služieb najvýznamnejších členov NATO (príkladom môže byť odhalenie kanadského podporučíka Jeffrey Delislea v roku 2011 spolupracujúceho s GRU). Vyššie spomenutý prípad Anny Chapman a jej kolegov z roku 2010 zároveň dokumentuje časté pracovanie Služby vonkajšej rozviedky s ruskou emigráciou. Pre ruské spravodajské služby je špecifické aj využívanie niektorých nezvyklých spravodajských praktík. Jednou z nich je takzvaná biodegradacia. Je to technika kedy dochádza k poškodzovaniu spoločenského prostredia spravodajského objektu tak aby boli narušenej jeho sociálne väzby aby stratil podporu svojho okolia aby začal pochybovať sám o sebe. Príkladom používania tejto metódy je zasielanie sexuálnych pomôcok partnerkám velvyslancom niektorých krajín takým spôsobom aby tieto pojali podozrenie o nevere svojich manželov. Manipulovanie s súkromnými predmetmi novinárov aby narušili ich dôveryhodnosť v zamestnaní a aby pochybovali o svojom zdravom rozume a podobne.  Využívanie týchto metód bolo zaznamená aj v v zahraničí s cieľom zdiskreditovať oponentov Ruska.

Ruske tajne služby na Slovensku

Napriek tomu že historické počiatky pôsobenia ruských špiónov na území Slovenska siahajú až do ranného stredoveku (Kyjevská rus), počiatky systematického pôsobenia ruských tajných služieb spadajú do 18 storočia. Na prelome 18 a 19 storočia už na našom území systematicky pôsobila ruská vojenská rozviedka. Za Rakúskeho cisárstva vrcholila pôsobenie počas Napoleonských vojen. Po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní pred prvou svetovou vojnou. Po konci prvej svetovej vojny v krátkom čase Sovietsky zväz obnovil spravodajskú činnosť na území Československa. Po podpísaní zmluvy o vzájomnej pomoci medzi ČSR a ZSSR v roku 1935 sa situácia zmenila a Československé a Sovietske tajne služby začali spolupracovať. V rámci plnenia tejto zmluvy si zradila GRU na území Československa spoločnú kanceláriu z ktorej riadila v spolupráci s vojenskou rozviedkou spoločnú sieť agentov. Napriek tejto zmluve však Sovietske spravodajské služby ďalej vyvíjali intenzívnu činnosť proti ČSR. Situácia sa zmenila po rozbití Československa. Časť siete agentov sovietskych spravodajských služieb bola týmto rozbitá. Zasadne sa situácia zmenila v roku 1943. GRU a NKVD v čiastočnej spolupráci s Československou vojenskou misiou a Komunistickou stranou začala vysadzovať veľké množstvo agentov ktorý mali najme zabezpečiť spojenie s znovuobnoveniu spravodajskou službou ako aj formovať partizánske hnutie. To neskôr viedlo k stavu kedy dominantná väčšina partizánskeho hnutia bola na Slovensku pod faktickou kontrolou GRU. S oslobodzovaním Československa Červenou armádou postupovala na územie Slovenska GRU a NKVD. Následne pôsobenie NKVD najme na východe Slovenska si vyžiadalo stovky možno až tisícky obetí. Po vojne pokračovala vzájomná spolupráca GRU s československou vojenskou rozviedkou. Situácia sa po roku 1948 zmenila a československé spravodajské služby sa dostali pod programu kontrolu poradcov z GRU a NKVD a neskôr po reforme spravodajských služieb v ZSSR KGB. Táto prax skončila po roku 1960. Avšak GRU a KGB si zachovala plný prístup k informáciám Československých spravodajských služieb prostredníctvom rezidentúry KGB na veľvyslanectve v Prahe respektíve vojenských pridelencov GRU. GRU respektíve SPECNAZ zohrali zásadnú úlohu aj pri invázii síl Varšavskej zmluvy do Československa. Táto kontrola sa po roku 1968 posilnila a zostala platná až do prelomu rokov 1989 a 90. Následne za počala GRU a Služba vonkajšej rozviedky budovaním klasickej špionážnej siete na území Československa a neskôr SR. Rusko vybudovalo svoju spravodajskú sieť v súlade so svojimi zvislosťami. Hlavnými úlohami bola vojenská a politická rozviedka. Situácia sa zmenila po roku 1999 Nový prezident Vladimír Putin za počal 2. Čečenskú vojnu ktorá viedla okrem iného aj k emigrácii značného množstva Čečenov do zahraničia. Preto v rokoch 2000 až 2008 vzrástla aktivita smerujúca na kontrolu exilových komunít najme národnostných menšín RF. Situácia sa začala meniť po roku 2006 so zmenou zahraničnej politiky Ruska. Spravodajské služby sa vrátili k svojim pôvodným úloh avšak zatiaľ čo v 90 rokoch sa ruské spravodajské služby správali viac menej štandardné. Po roku 2006 sa ich činnosť zofenzívnila a tak viac sa podobná na aktivity GRU a KGB v časoch studenej vojny ako na aktivity GRU a Služba vonkajšej rozviedky počas rokov 1990 až 1999.

 

Súčasné pôsobenie ruských tajných služieb na Slovensku

Na pôsobenie ruských spravodajských služieb v súčasnosti pozitívne vplývajú aspekty ako kultúrna a historická blízkosť Slovenska, najme prirodzene nadviazanie pôsobenia GRU na našom území pred rokom 1989 respektíve 1991. Vhodne podmienky pre hľadanie spolupracovníkov tajných služieb Ruskej federácie vytvárala možnosť prístupu KGB k činnosti ŠTB a následne využitie týchto informácii pre verbovanie spolupracovníkov. GRU využíva vedomostnú bazu získanú počas pôsobenia na našom území alebo štúdia niektorých doteraz pôsobiacich dôstojníkov v Sovietskom zväze. Tieto vedomosti využívajú spravodajské služby RF podľa ruského analytika Alexandra Goltsa vo všetkých krajinách bývalého východného bloku.  Na pôsobenie ruských spravodajských služieb čiastočná priaznivá spoločenská a politická akceptácia RF (v minulosti HZDS, SNS v súčasnej dobe SMER), alebo nízka efektívnosť kontrarozviednej činnosti spravodajských služieb SR.

Hlavným cieľom činnosti spravodajských služieb RF na Slovensku je predovšetkým preniknutie do vojenských a politických kruhov a následne tak získať prístup k vojenským informáciám NATO (napríklad únik spravodajských informácii z odboru  medzinárodnej spolupráce GŠ OS SR v rokoch 2012 až 2014) . V menšej miere sa snažia spravodajské služby RF získať informácie o EU, SR a spravodajským informáciám ekonomicko-technologického charakteru.  

Z charakteru a metód pôsobenia spravodajských služieb v iných krajinách je možné extrahovať približnú početnosť spravodajských pracovníkov RF pôsobiacich na Slovensku. Najväčšia časť spravodajských pracovníkov pôsobí u nás pod diplomatickým krytím. Z výročných správ spravodajských služieb Česka (Výročná sprava BIS z roku 2013) alebo Poľska ktoré konštatujú že 50% personálu diplomatických misii RF na ich území. Severské krajiny (Švédska NISS, 2011)  a Veľká Británia deklarujú úroveň 30% personálu diplomatických misii RF v službách spravodajských služieb. Podľa defektorov ktorý z GRU unikli na západ vo všeobecnosti platí že čím nižšia výkonnosť spravodajských služieb tým vyši podiel spravodajských dôstojníkoch na personály diplomatických misii RF. Vzhľadom na vyššie uvedené faktory je možné tvrdiť že minimálne 50 % diplomatického personálu RF na Slovensku predstavujú spravodajský dôstojníci, najme GRU a Služby vonkajšej rozviedky.  Od roku 2006 je možné rovnako ako v zahraničí predpokladať pokles významu spravodajskej kontroly národnostných menší RF a vzrast významu vojensko-politickej rozviedky. Je preto možné predpokladať pokles rezidentov pôsobiacich v prospech FSB a nárast spravodajských dôstojníkov GRU a Služby vonkajšej rozviedky. Pracovníkov spravodajských služieb RF pôsobiacich pod diplomatickým krytím posilňujú spravodajský dôstojníci ktorý cestujú do SR na krátkodobo napríklad na konferencie alebo na pozvanie organizácii združujúcich Ruských občanov žijúcich na Slovensku.

Charakter využívania komunít Ruských občanov  spravodajskými Službami RF je však iný ako je to v prípade pôsobenia spravodajských služieb ČLR. V prípade ČLR sa organizácie združujúce Číňanov na Slovensku využívajú najme na efektívnu kontrolu čínskych emigrantov v prípade Rusko-slovenských organizácii ide najme o organizácie slúžiace na verbovanie, legalizáciu činnosti spravodajských dôstojníkov alebo organizácii vykonávajúcich aktívne opatrenia ako napríklad ovplyvňovanie verejnej mienky v SR. Celkovo je možné stanoviť konečný počet príslušníkov spravodajských služieb RF pôsobiacich v SR na konečný počet pohybujúci sa v radoch niekoľkých desiatok. Ešte zložitejšie je hodnotiť veľkosť agentúrnej siete.  Napríklad Rakúska federálna agentúra pre ochranu štátu a boja proti terorizmu v roku 2012 deklarovala vo svojej výročnej správe, že v Rakúsku pôsobí okolo 500 spolupracovníkov tajných služieb Ruskej federácie. Z tohto počtu však nemožno jednoduchým extrapolovaním odvodiť početnosť spolupracovníkov ruských spravodajských služieb na Slovensku. Vzhľadom na veľkosť ruského diplomatického zboru pôsobiaceho v Rakúsku a v zastúpeniach medzinárodných organizácií sídliacich vo Viedni je možne predpokladať že početnosť spolupracovníkov ruských tajných služieb bude pohybovať okolo čísla 100. Početnosť spravodajskej siete RF je teda porovnateľná s početnosťou spravodajskej siete ČLR. Avšak vzhľadom na ciele spravodajskej činnosti ako aj fakt že prevažná väčšina agntov RF v SR predstavujú vysokokvalifikovaný pracovníci spravodajských služieb, zatiaľ čo v prípade ČLR ide len o veľmi malo početnú skupinu spravodajských dôstojníkov doplnenú o početnú skupinu externých platených a neplatených spolupracovníkov je intenzita spravodajskej činnosti RF významne vyššia ako v prípade ČLR.

 

Aktivity spravodajských služieb RF na našom území predstavujú zasadnú bezpečnostnú hrozbu. Nejde o obrannú spravodajskú činnosť, ktorej cieľom je zbierať spravodajské informácie obranného charakteru akú realizujú niektoré iné spravodajské služby. Nejde ani o síce amorálnu ale pre SR nie až tak nebezpečnú snahu kontrolovať opozíciu čo je hlavný ciel spravodajských aktivít ČLR na Slovensku. Ide o útočnú, masívnu, systematickú a agresívnu spravodajskú činnosť najme v vojenskej oblasti. Táto hrozba je o to zásadnejšia ak si uvedomíme že napríklad počet dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky z istotou prekračuje niekoľkonásobne početnosť komunikačných tímov NATO ktorý majú byť rozmiestnené v členských krajín východného krídla NATO. Je až zarážajúce aký priestor naša spoločnosť venovala umiestneniu 15 dôstojníkom NATO, ktorého členom SR je a naša vláda ich pozvala. Ale absolútne zatvárame oči nad tým že na našom území pôsobia ilegálne desiatky príslušníkov tajných služieb krajiny ktorá nás označuje vo svojich strategických dokumentov za nepriateľov!

 Mali by sme tejto hrozbe venovať významnejšiu pozornosť.

 

O pôsobení čínskych spravodajských služieb čítajte na Slovensku čítajte tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?