Je čas znovu diskutovať o expedičných vojnách

Autor: Vladimír Bednár | 29.7.2015 o 16:35 | (upravené 30.7.2015 o 20:51) Karma článku: 5,06 | Prečítané:  1341x

Expedičné vojny stoja na vrchole nepopulárnosti. Únava z vedenia desaťročia vojen v Afganistane a Iraku viedla k odmietaniu podpory expedičných vojen.

To najprv viedlo zbastardeniu expedičných vojen do podoby realizovanej v Líbyi, kde sa NATO uspokojilo len de facto s leteckou kampaňou. Následne Sýriou, kde je zainteresovanie síl aj pre politickú neschopnosť  USA ešte nižšia. Naopak, dianie na Ukrajine, vojenské ohrozenie Pobaltia, Bulharska, Rumunska, Turecka, príliv utečencov do Grécka Talianska ale už aj Španielska vedie k  potrebe zabezpečenia ochrany hraníc NATO čo zdanlivo ďalej utvrdzuje správnosť sústredenia sa na obranu krajín NATO alebo EU.

Je paradoxne že práve ja chcem diskutovať o expedičných vojnách. Mnohý s vás poznajú moje práce ako napríklad upozorňovanie na nezmyselné vnímanie obrnených jednotiek za zastarané koncom 90 rokov. Upozorňovanie na fakt že ozbrojené sily by nemali mať prioritu v budovaní expedičných silách počas rokov 2004 až 2007. Odmietanie názoru že Slovensko by malo budovať  ozbrojené sily podobne žandarmérii v rokoch 2007 až 2011 ktoré by sa hodili na plnenie stabilizačných úloh. Či dnes už prorocké konštatovanie o tom že ešte za môjho života uvidím sa presúvať tanky NATO smerom na východ. Práve preto, že sa tieto moje závery analýz naplnili, vyzývam aby sme opätovne začali diskutovať o expedičných vojnách.

Je pochopiteľné že sa tieto predikcie sa naplnili. Veď boli postavené na základnej paradigme vývoja medzinárodných vzťahov ktorá zákonité musela vyústiť k boji o hegemóniu a k novej studenej vojne. Avšak na vyhrotení situácie na Ukrajine ma bez pochyby významný podiel lokálna prevaha Ruska a mocenské vákuum na Ukrajine spôsobené neschopnosťou EU. Za vzrastom moci ISIL je strata nádeje Sýrčanov spôsobená patovou situáciou ich konfliktu. Na veľkom počte utečencov z Líbye sa podpísal fakt že na operáciu Falcon freedom nenadviazala stabilizačná operácia.  

Dôsledkom týchto zlyhaní nie je len morálne zlyhanie (napr. od augusta 2013 kedy si už konflikt v Sýrii vyžiadal 60 000 obeti a kedy sa rozhodovalo o prípadnom vojenskom útoku NATO na Sýriu pribudlo už viac ako 200 000 ďalších obetí, a to je viac ako počet obeti za 10 ročnú vojenskú okupáciu Iraku podľa niektorých organizácií počítajúcich obete vojnových konfliktov). Ale aj zlyhanie bezpečnostné a vojenské ktoré v konečnom dôsledku prenieslo bezpečnostne hrozby v podobe utečencov a hrozby ruskej agresie na hranice EU a NATO.

Pokiaľ som posledných 20 rokov upozorňoval že po hegemóni 90 rokov a multipolarite prvého desaťročia 21 storočia dôjde doba kedy bude potrebné disponovať klasickými  vojenskými silami pre nový súboj o hegemóniu. Teraz musím upozorniť na fakt ,že novodobý boj o hegemóniu povedie okrem  vzrastu rizika klasických mocenských konfliktov ako to vidíme na Ukrajine ak k vzrastu rizika kedy sa lokálne konflikty stanu mocenským sporom strán bojujúcich o hegemóniu. Súčasným príkladom je napríklad aj spomenutá Sýria  a odvrátenie operácie krajín NATO v Sýrii Ruským návrhom na zničenie Sýrskych chemických zbraní.

Zneužívanie lokálnych konfliktov na presadzovanie záujmov Ruska alebo Činy povedie k potrebe na túto situáciu patrične reagovať. Bez takej to reakcie, najme krajiny Európy budú musieť prejsť do ešte hlbšej defenzívy v akej sú teraz. Výsledkom bude ďalší rasť počtu utečencov prúdiacich do Európy a nárast rizika na európskych východných a južných hraniciach.

Na túto výzvu nie je potrebné hľadať odpoveď ďaleko. Lokálne konflikty nemožno riešiť v Európe. Problém Sýrie možno riešiť len v Sýrii. Problém v Líbye len v Líbyi. Problém Ukrajiny len na Ukrajine. To v konečnom dôsledku znamená návrat k expedičným vojnám ktoré  by riešili tieto konflikty.

Nebudú to však už expedičné vojny ako Irak a Afganistan kde nepriateľom budú teroristické skupiny a náboženský fanatici. Tieto expedičné vojny sa budú viac podobať na konflikty ako bola vojna Kórei alebo Vietname. Lebo aký rozdiel je medzi čínskymi "dobrovoľníkmi" a ruskými pilotmi Migov vo Vietnamskej vojne a ruskými "dobrovoľníkmi" v Donbase. Aký je rozdiel medzi dodávkami ruskej vojenskej techniky Severnému Vietnamu cez pristav Hai Pong alebo dodávkami ruskej techniky cez sýrski Tartus Assadovi. Iné riešenie žiaľ neexistuje. Musíme sa pripraviť na nové expedičné vojny. Ak tak neurobíme musíme sa pripraviť na naplnenie starého vojenského pravidla ktoré znie.

 

Ak nechceš vysielať vojakov do zahraničia, budeš musieť bojovať doma.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?