Reforma ozbrojených síl 4/2012 - 2/2016

Autor: Vladimír Bednár | 10.1.2016 o 18:18 | (upravené 10.1.2016 o 18:41) Karma článku: 3,47 | Prečítané:  1083x

Napriek tomu že ministerstvo obrany počas aktuálneho volebného obdobia verejne nepredstavilo ucelenú koncepciu rozvoja Ozbrojených síl SRprebieha v posledných 2 rokoch najzásadnejšia reforma OS SR od revolučného Modelu 2010.

Súčasná reforma nemení len štruktúru OS SR ale zásadne zmenila aj prístup k výcviku personálu.

 

 

Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky – plán rozvoja a rozvojových programov vrátane ich finančnej náročnosti  - Model 2010

Prebiehajúcu reformu OS SR napriek tomu že prináša najrozsiahlejšie zmeny v štruktúre OS SR za posledných viac ako 10 rokov nemožno označiť za revolučnú. Tak ako predchádzajúce koncepcie rozvoja rezortu obrany a z nich vychádzajúce modely OS SR (Model 2015, neprijatý Model 2020, neprijatý model vznikajúci počas tvorby bielej knihy v rokoch 2010 – 2011) neprekračuje celkový rámec síl, definovaný v Modely 2010. Ten definoval veľkosť nielen objektívne potrebných síl (tzv. objektívne sily o celkovej početnosti 60 658 vojakov) ale aj zdrojovo dostupných ozbrojených síl o predpokladanej veľkosti 18 700 vojakov a 3520 civilných zamestnancov.

Model 2010 rozčlenil sily na Pozemné sily, Vzdušné sily a Sily výcviku a podpory. De facto tým tiež definoval národnú úroveň ambície nášho príspevku pre spoločnú obranu krajín NATO (ciele síl), pretože v rámci realizácie Modelu 2010 došlo 4/2000 k transformácii dovtedajších zborov na 2 brigády. Do roku 2010 mali byť tieto brigády transformované do mechanizovanej s dvomi prápormi vyzbrojenými modernizovanými BVP a tankovým práporom a pešej brigády o troch peších práporov. To sa stalo základným limitom pre deklarovanie jednej mechanizovanej brigády v rámci Cieľoch síl 2004 pre prípadnú účasť našich OS SR pri obrane našich spojencov (druhá brigáda napĺňa podmienku 100% nahraditeľnosti deklarovaných síl). Tento hlavný rámec národnej ambície sa ani po 15 rokoch nezmenil. Vzdušné sily podľa Modelu 2010 mali byť členené do 2 leteckých základní, PVO raketovej brigády a 5 práporoch  bojovej podpory a zabezpečenia. Letecká základňa mala byť vyzbrojená  18 viacúčelovými lietadlami, 10 cvičnými lietadlami a 9 až 11 dopravnými lietadlami. Vrtuľníková základňa mala byť vyzbrojená 18 útočných, 18 dopravných a 4 ľahkých cvičných vrtuľníkov.

 

 

Dlhodobý plán rozvoja ministerstva obrany s výhľadom do roku 2015 – Model 2015

Model  2015 mal reagovať na dve zásadné okolnosti ktoré sa vyskytli počas implementácie Modelu 2010. Boli nimi nenaplnenie predikcie dostupných zdrojov a vstup Slovenska do NATO (konkrétne naplnenie Cieľov síl 2006). Tieto dve fakty zákonite viedli k eliminácii tých štruktúr ktoré sa nepodieľali na napĺňaniu cieľov síl ale slúžili na zabezpečenie národnej obrany (v rámci Modelu 2010 sa cca 45 % štruktúry OS SR podieľalo na plnení Cieľov síl 2004, u Modelu 2015 to už bolo 85 % na napĺňanie cieľov síl 2006). V konečnom dôsledku Slovensko zásadne oslabilo svoju schopnosť napĺňať článok 5 Washingtonskej zmluvy. Preto výsledok týchto zmien bol rozpačitý a Model 2015 neprekonal svojho predchodcu. Nielen že došlo k redukcii OS SR, ale nepodarilo sa zvýšiť efektivitu štruktúr OS SR.

 

 

U vzdušných síl síce došlo k zmenšeniu počtu personálu (z počtu 6430 vojakov a civilných zamestnancov u Modelu 2010 na 4000 u Modelu 2015). Toto zníženie však bolo negované zníženým počtom techniky ktorá mala byť prevádzkovaná (15 stíhacích lietadiel, 10 cvičných lietadiel, 11 dopravných lietadiel, 15 viacúčelových vrtuľníkov a 4 ľahkých cvičných vrtuľníkov). Model 2015 deklaroval aj narástla veľkosť personálu síl výcviku a podpory z 4250 u Modelu 2010 na 6140. Zmeny u pozemných síl boli podstatne menej zásadné. Po novom však mali byť organizované do 2 mechanizovaných brigád, pričom jedna mala byť vyzbrojená modernizovanými BVP a tankami a druhá vyzbrojená kolesovými bojovými vozidlami.  

 

 

Napĺňanie Modelu 2015 však nemalo dlhú dobu trvania (aj napriek tomu sa v rokoch 2005 a 2006 podarilo uskutočniť modernizáciu Mig 29 alebo modernizáciu raketometov). Zmena po voľbách v roku 2006 a následne urýchlenie prepadu rozpočtu rezortu obrany to prakticky vylúčila napĺňanie Modelu 2015. Prepad zdrojov bol tak rýchli že viedol k rozkladu ozbrojených síl ktorý sa prejavil nárastom podielu výdavkov na personál rýchlim klesaním podielu výdavkov na výcvik a modernizáciu. Pokles výdavkov bol tak rýchly, že ani tieto drastické opatrenia nedokázali zabezpečiť dostatok zdrojov aspoň na udržanie početnosti personálu a bolo preto nutné pristúpiť k zníženiu naplnenosti jednotiek a k urgentnej príprave novej štruktúry ktorá by ďalej redukovala potrebu personálu. To boli hlavné paradigmy prípravy Modelu 2020.

 

 

Návrh Modelu 2020

Priame korene v súčasnosti prebiehajúcich zmien v OS SR možno hľadať až v nerealizovanom Modely 2020. Napriek tomu že Model 2020 stále podlieha utajeniu. Z informácii ktoré sú o tomto modely dostupné, mal tento model rovnako ako Model 2015 reagovať na redukciu rozpočtu rezortu obrany redukciou počtu príslušníkov OS SR. Model 2020 predpokladal redukciu tabuliek personálu OS SR z 20 400 u Modelu 2015 na 18 500 (14 000 profesionálnych vojakov, 3 100 zamestnancov a 1 400 fyzická ochrana a ostraha).  Rozdielom však bolo že zatiaľ čo sa Model 2015 obmedzil len na napĺňanie cieľov síl z roku 2004 tak Model 2020 napriek tomu že rovnako bral do úvahy aktuálne ciele síl (tento krát Ciele síl 2008) rezignoval na ich úplné napĺňanie a len sa sústredil na udržanie podstaty cieľov síl a zabezpečia udržateľnosti síl v operáciách.

 

 

Na udržanie síl v operáciách už neboli potrebné 2 úplne mechanizované brigády ale stačil len odpovedajúci počet manévrových práporov ktoré by zabezpečili príslušnú udržateľnosť síl v operáciách. Na naplnenie tohto cieľa postačovalo 5 manévrových práporov. Redukcia počtu personálu OS SR tak mala byť dosiahnutá napríklad zrušením tankového práporu, postupným zlúčením veliteľstiev a redukciou tabuliek ostatných jednotiek. Predpokladané počty Ministerstva obrany v Modeli 2020 prakticky neboli dotknuté (z počtu 2950 u Modelu 2015 na počet 2900 u Modelu 2020).

U vzdušných síl sa kalkulovalo na rozdiel od Modelu 2015 s opätovným udržaním útočných vrtuľníkov podobne ako u Modelu 2010. Štrukturálne zmeny OS SR mali ďalej umožniť zvýšiť celkovú naplnenosť OS SR v kategórii profesionálnych vojakov z 92 % v roku 2009 a dosiahnuť ich naplnenosť po vytvorení štruktúr v súlade so schváleným MODELOM 2020 až na  94 %. Model 2020 ďalej predpokladal postupný nárast výdavkov na rezort obrany na úroveň 1,53 % HDP. Vtedajšia opozícia de facto dospela nezávisle k tým istým záverom (činnosť pracovnej skupiny SDKU-DS pre obranu). Veľkosť ozbrojených síl však chcel redukovať ešte radikálnejšie (zrušenie veliteľstva jednej brigády a prepodradenie zostávajúcich práporov pod druhú brigádu) aby nová štruktúra viac odpovedala dostupným zdrojom.

 

 

Strategické hodnotenie obrany 2011, príprava bielej knihy – Návrh Modelu 2022

Neochota vtedajšej exekutívy SR do volieb v roku 2010 formálne prijať tento Model a následná zmena vládnej koalície po voľbách v roku 2010 viedla k krátkemu intermezzu s prípravou Bielej knihy počas vlády Ivety Radičovej a návrhom nového modelu. Predpokladaný Model 2022  mal ďalej redukovať počet príslušníkov OS SR na menej ako 17900. Zníženie počtu personálu oproti Modelu 2020 malo byť dosiahnuté najme zefektívnením podporného komponentu ktorého početnosť mala byť znížená. U Modelu 2022 sa mal počet príslušníkov podporného komponentu znížiť na 3901 z počtu 5266 u Modelu 2020. Napriek reforme vzdušného komponentu ktorá mala znížiť počet krídel z 3 u modelu 2020 na 2 došlo opätovne k navŕšeniu stavu vzdušného komponentu a to z 4018 u Modelu 2020 na 4089 u Modelu 2022. Mimo týchto zmien Model 2022 prebral všetky opatrenia navrhované pre Model 2020, ako napríklad 5 manévrových práporov, vytvorenie spoločného veliteľstva síl a podobne. Rozpad vlády však opätovne znemožnil jeho realizáciu.

 

 

Rozvojový plán rezortu obrany Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2024 - Model 2024

Po voľbách v roku 2012 nová vláda ďalej pokračovala v tvorbe Bielej knihy a to viedlo vytvoreniu planú dlhodobého rozvoja rezortu obrany 2024 a nového modelu síl. Novú plánovanú štruktúru opäť ministerstvo obrany podobne ako u Modelu 2020 oficiálne neprijalo a nezverejnilo Stalo sa tak tradíciou že rezort obrany počas vlád vedených SMERom znižuje svoju transparentnosť čo obmedzuje verejnú kontrolu efektivity fungovania rezortu obrany. Zároveň to ohraničuje aktuálnu mieru poznania tohto modelu. Z doteraz známych informácii je známe že Model 2024 bol po 10 rokoch prvým modelom ozbrojených síl, ktorý u mierových síl nepočíta z ďalšou redukciou veľkosti ozbrojených síl (veľkosť OS SR vrátane civilných zamestnancov bola stanovená na 20 400 - teda sa rovnala Modelu 2015).

Predpokladané zníženie počtu príslušníkov OS SR a redukcia štruktúr v Modeloch 2020 a 2022 (5 manévrových práporov miesto 6) ohrozovala schopnosť plniť záväzky OS SR.  Preto sa Model 2024 vrátil k štruktúre pozemných síl zostavených zo 6 manévrových práporoch v 2 kompletných brigádach. Manévrové prápory mali byť rozdelené na tri mechanizované a 3 motorizované. U vzdušného komponentu mala byt zachovaná naďalej súčasná neefektívna základná štruktúra zložená z 3 krídel. Model 2024 nanovo definoval aj objektívne potrebné sily, ktoré nazýva základným modelom, ktorého početnosť stanovil na 32 000. Nateraz však nie je čo spôsobilo dramatickú redukciu potrebných síl. Stanovená veľkosť síl však vyvoláva pochybnosti, pretože je v rozpore s poznatkami zo súčasných vojenských konfliktov (Irak, Afganistan, Gruzínsko Ukrajina, Sýria). Napríklad vojenské sily ktoré by dokázali odpovedajúco reagovať na hrozbu rozpadu štátu by na základe skúsenosti z vojny v Iraku a v Afganistane odpovedali veľkosti 50 000 vojakov. Zdá sa tak že veľkosť základného modelu tak nebola stanovená objektívne.

 

Súčasná štruktúra OS SR

Napriek tomu že v súvislosti s neplnením jednotlivých modelov sa spomínaná najme nedodržanie predpokladaného zdrojového rámca. Pravda je, že rovnako často neboli dodržiavané ani navrhované štruktúry. Zmeny štruktúr oproti plánom neboli motivované len reakciou na vonkajšie okolnosti ale najme politickými a osobnými záujmami jednotlivých aktérov. Výnimkou nie je ani napĺňanie súčasného stavu. Model 2024 predpokladal vytvorenie jednotného veliteľstvá rovnako ako to predpoklad Model 2020 a Model 2022. V roku 2014 síce došlo k reforme velenia OS SR  v rámci ktorej došlo k zrušeniu Veliteľstva síl výcviku a podpory. Naopak však vznikli nové veliteľské štruktúry, ako napríklad Odbor síl špeciálneho určenia a Úrad logistického zabezpečenia. Jednotky podriadené bývalému veliteľstvu síl výcviku a podpory boli prepodriadené pod Veliteľstvo pozemných síl a Generálny štáb, kde sa stali základom pre vytvorenie Brigády bojového zabezpečenia a Úradu logistického zabezpečenia. Významnou mierov sa zmenil aj charakter pozemných síl. Ako prvý v súlade s Modelmi 2020,2022 a 2024 bol vytvorený prápor ISTAR. Zároveň po dlhšej dobe pribudol šiesty manévrový prápor vznikom 23. Motorizovaného práporu. Brigády bojového zabezpečenia prevzala do svojej podriadenosti oboje logistické prápory mechanizovaných brigád. Nateraz však reformy štruktúry nie sú ukončené. V súčasnej dobe sa podľa slov náčelníka generálneho štábu Milana Maxima zvažuje vybudovanie 2 ženijného práporu, prehodnocuje sa štruktúra brigád (zvažuje sa ďalšia perspektíva tankovej spôsobilosti) alebo sa pripravuje nová koncepcia PVO OS SR (touto úlohou je poverený bývali náčelník GŠ Peter Vojtek).

 

 

Personál a reforma výcviku

Možno ešte zásadnejšou zmenou ako je zmena štruktúr OS SR je reforma výcviku ktorá prebiehala v rokoch 2014 až 2015. Až do roku 2000 sa charakter výcviku prakticky nelíšil od charakteru výcviku z 80 rokov. So skracovaním základnej vojenskej služby sa však aj skracovali výcvikové cykly jednotiek a to dramaticky degenerovalo kvalitu ozbrojených síl. Systém riadenia výcviku bol silne centralizovaný, väčšina výcvikových rozhodnutí pre celé ozbrojené sily Slovenskej republiky sa vykonávala na úrovni Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky a veliteľstva pozemných síl a vzdušných síl. Prejavovala sa nízka schopnosť v určení priorít úloh výcviku na základe poslaní jednotlivých jednotiek.

Tento fakt sa snažil Model 2010 eliminovať prechodom na 12-mesačné výcvikové programy práporu okamžitej reakcie ako základu na vytvorenie špecializovaných výcvikových programov ostatných druhov vojsk. Tým sa eliminoval vplyv skrátenia výcvikového cyklu. Zároveň posun 12 mesačného výcvikového cyklu mal zabezpečiť striedanie výcvikovej fázy, fázy pohotovosti a fázy regenerácie jednotlivých jednotiek. Avšak rozvoj schopnosti jednotiek stagnoval na fakte že opakovanie výcvikového cyklu neviedol k rozvíjaniu spôsobilosti jednotky – vojaci cvičili len to čo už poznali. Tento nedostatok mal eliminovať reforma výcviku ktorá započala v roku 2014 kedy došlo k zmene orientácie výcviku na dosiahnutie požadovanej spôsobilosti. Tento pokrok však eliminujú zmeny v zákone o štátnej službe profesionálnych vojakov OS SR ktoré demotivuju personál k ďalšiemu rozvoju. Príkladom takejto negatívnej zmeny je zrušenie konkurenčného výberu, ktorý mal objektivizovať povyšovanie príslušníkov OS SR na základe ich skutočných schopností. Tato zmena vedie k zníženiu osobnej zainteresovanosti príslušníkov OS SR objektívne profesionálne rásť a v konečnom dôsledku znižuje kvalitu personálu.

 

Ako ďalej

Za 15 rokov sa OS SR mali rozvíjať podľa 2 schválených a verejných modelov (2010 a 2015), 1 modelu ktorý autori sami radšej zverejniť nechcú (2024) a dvoch pokusov o nový model (2020 a 2022). To nám dáva v priemere návrh novej organizačnej štruktúry OS SR každé 3 roky. Za toto obdobie sa rovnako často ako štruktúra OS SR menila aj koncepcia budovania manévrových brigád pozemných síl (z budovania mechanizovanej a pešej brigády u Modelu 2010 a budovania 2 mechanizovaných brigád vyzbrojených BVP a kolesovými bojovými vozidlami u modelu 2015 cez budovanie 2 mechanizovaných vyzbrojených len kolesovými bojovými vozidlami u modelu 2020 až po budovanie 2 brigád zložených z 3 mechanizovaných a 3 motorizovaných práporov u súčasného modelu 2024). O nič lepšie na tom nie sú ani vzdušné sily. Napríklad u vrtuľníkových spôsobilosti sme sa v Modeli 2010 snažili zachovať  útočné a dopravné vrtuľníkové sily, Model 2015 počítal už len s viacúčelovými vrtuľníkmi v počte 15 ks. Model 2020 znova uvažoval nad udržaním útočných a dopravných vrtuľníkov, Model 2022 sa vrátil jednému typu viacúčelového vrtuľníku a nakoniec Model 2024 počíta s navršovaním počtu viacúčelových vrtuľníkov na 18 ks.

Za stavu neustálej zmeny koncepcií nie je možné kompetentne budovať ozbrojené sily. To však neznamená že by sme mali zakonzervovať súčasný stav. V budúcnosti sa tak budeme musieť sústrediť na to aby každý nový model jasne a logicky a verejne zdôvodniť navrhované zmeny. Budúce modely by tak nemali za každú cenu navrhovať zmenu štruktúry celých ozbrojených síl ale sústrediť sa len na tie časti ktorých zmena odstráni nedostatky aktuálneho modelu alebo prinesie skutočný rozvoj spôsobilosti. Len takýmto spôsobom bude možné výrazne zvýšiť kvalitu pred kvantitou navrhovaných zmien. Problematickými miestami súčasného modelu síl sú neefektívna štruktúra niektorých jednotiek najme jednotiek vzdušných síl a logistickej podpory a objektívnosť základného modelu. V oblasti výcviku je nutné hľadať spôsob ktorý by motivoval jednotlivých príslušníkov OS SR k rozvoju schopností.  A práve toto sú oblasti ktorým by sme sa v rozvoji OS SR mali venovať v budúcnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?