Prirodzená potreba naplnenia ESDP si vyžaduje existenciu príslušných síl, ktoré dokážu zabezpečiť splnenie bezpečnostných ambícií Európskej únie (EU), pričom sa nám ako riešenie tohto problému núkajú dve cesty. Prvou a zdanlivo najefektívnejšou možnosťou je vytvoriť potrebné sily inštitucionálne, prostredníctvom akejsi „Európskej armády“, pričom táto cesta sa niekoľko krát v minulosti ukázala neschodná, pretože nebrala do úvahy národné záujmy jednotlivých členov EU. Zlyhanie tohto konceptu viedlo bez ohľadu na nepružnosť k presadeniu sa druhej možnosti, teda realizácie Európskych bezpečnostných záujmov prostredníctvom síl poskytovaných jednotlivými členskými štátmi na základe spoločných záujmov, teda konceptom „Bojových skupín“ (BF). Situácia, keď je potrebné presadzovať spoločné záujmy silami zloženými z parciálnych jednotiek, poskytovanými jednotlivými členskými štátmi vedie k prirodzenej potrebe zabezpečiť konzistentnosť týchto síl aj na poli technologickom. Veď je len ťažko možné efektívne naplniť tieto požiadavky za situácie, keď sa v súčasných európskych armádach užíva niekoľko desiatok rozličných druhov Obrnených transportérov, Bojových vozidiel pechoty a Tankov. Túto situáciu je možné len ťažko zvrátiť bez integrácie Európskeho obraného priemyslu, čo je však logicky v rozpore s vyňatím zbrojných komodít z voľného európskeho trhu s odvolaním sa na potrebu ochrany národnej bezpečnosti. Pretrhnutie tohto začarovaného kruhu viedlo k definovaniu princípov Európskou obranou agentúrou (EDA) zhrnutých v Kódexe obstarávania vládnych objednávok, ktorého hlavnou myšlienkou je vytvoriť podmienky pre reformu obstarania zbrojného tovaru aplikovaním verejných výberových konaní. Aplikovaním tohto kódexu sa majú vytvoriť podmienky na zjednotenie európskeho obraného trhu prostredníctvom vytvárania tlaku na zvyšovanie efektívnosti a tým aj následne naplniť potreby vyplývajúce z Európskych bezpečnostných záujmov bez toho, aby boli ohrozené záujmy jednotlivých členských krajín. Kritici tohto riešenia síce upozorňujú na fakt, že nedošlo k úplnému naplneniu tohto kódexu jednotlivými krajinami EU z dôvodu nezáväznosti plnenia, na nedostatočnú podporu malých národných zbrojných dodávateľom alebo zavrhovanie ofsetov, ktoré môžu podporiť integračné tlaky. Nezodpovedanou naďalej zostáva otázka ako zvrátiť tento stav, keď európske ozbrojené sily premrhajú výrazne viac finančných prostriedkov na osobné výdaje namiesto toho, aby finančné zdroje investovali do rozvoja spôsobilosti. Čím sa dostávajú do značného technologického zaostávania nielen za svojim Americkým partnerom. To ovplyvňuje schopnosť napĺňať ESDP ešte viac ako technická nekompatibilita alebo roztrieštený obranný priemysel. Avšak skúsenosti s integráciou európskeho trhu a následné pretekanie prínosov do iných oblastí jednoznačne hovoria v prospech tohoto riešenia.
Aj keď sme len na začiatku integračného procesu Európskeho obraného trhu a tým nepriamo aj európskych obranných síl a je pravdepodobne príliš skoro hovoriť o dopade na schopnosť plniť ESDP, je už teraz možné povedať, že EU nedokáže len posilovať význam rozdielnych členských štátov spoločným trhom, spoločnou menou alebo spoločnou legislatívou, ale pomaly sa blíži doba, kedy budú rozdielne národné ozbrojené sily efektívne presadzovať spoločné záujmy. A tak prestane byť EU len „Zjednotená v rozdielnosti“, ale sa stane aj „Rozdielnou v jednotnosti“.
