reklama

O peniaze ide vždy alebo čo čaká nového ministra obrany 5.

Na vojnu sú potrebné tri veci. „Peniaze, penize a peneži.“ Tento zľudovelý výrok má určite svoje opodstatnenie avšak málo kto si uvedomuje že na mier sú potrebné tie isté tri veci.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

 

Začiatok 80. rokov vyniesol do prezidentského kresla USA Ronald Regana a ten priniesol novú stratégiu boja s „ríšou zla“ ktorá sa opierala o priamu súťaž zo SSSR vo jedinej oblasti na ktorú počula. Tou bolo zbrojenie. Celý tento kolotoč okrem toho že nám priniesol v 89 slobodu ako vedľajší produkt posunul na vyššiu úroveň malo známu vedu – ekonómiu vojenských konfliktov (zjednodušene veda ktorá sa zaoberá tým kedy je racionálne viesť vojnu, nemýliť si z vojnovou ekonómiou ktorá sa zaoberá ekonómiu štátu vo vojnovom stave alebo ekonómiou ničenia ktorá sa zaoberá napríklad tým či je rozumne vo vojnovom konflikte zničiť prilietajúcu balistickú raketu v cene 100 000 dolárov antiraketov v cene 1 000 000 dolárov alebo sa račej na to vykašlať a pretrpieť tie škody ktoré môže ta balistická raketa spôsobiť). Hlavnou tézou tejto vedy je že vojny sú racionálne počiny spoločnosti a ako také sa musia riadiť ekonomickými zákonmi. S uvedenej definície vyplýva že vojna započne vtedy keď útočník získa vojnovým konfliktom viac (alebo si mysli že získa viac) ako do takého konfliktu investuje. Samozrejme celá tato interpretácia je veľmi zjednodušená avšak vo svojej podstate platná a vedie k otázke koľko by stála obrana ktorá by zabezpečovala racionálnu obranu štátu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže ekonómovia majú radi presne čísla dospeli k záveru že aby bola obrana štátu efektívna musí zabezpečiť že prípadný útočník získa prípadným úspechom vo vojne menej ako ho to bude stáť a keďže ekonómovia majú radi presne čísla dospeli k záveru že efektívna cena fungujúcej obrany je niečo cez 3 % HDP (prišli na to tak že prijali tézu že zisk prípadného útočníka zhruba odpovedá ekonomickému potenciálu brániaceho sa ktorý približne odpovedá HDP vydelenému cca 30 čo odpovedá priemernej dobe spotreby obranných statkov v rokoch). Samozrejme 3 % sú len všeobecná teória. Za istých okolnosti to môže byť viac alebo menej. Vo všeobecnosti však ekonómovia vojny považujú za efektívne ak sa na obranu vynakladá od 2 do 5 % HDP (ak je to menej ako 2 % hrozí že si niekto ľahko spočíta že viac získa ak nás niekto napadne a naozaj to správy čím sa zvyšuje riziko napadnutia pre takú krajinu. Naopak ak nejaký štát prekročí uvedených 5 % hrozí že sa ozbrojí ako SSSR v 80 rokoch alebo vstúpi do vojny len preto aby tieto investície neboli vynaložene na darmo). Tieto hranice oficiálne prijalo NATO ako rámec obranných výdavkov a požaduje od svojich členov aby každoročne vyčlenili na obranu minimálne uvedené 2 % z HDP. Je treba povedať že Slovensko nepatrí z ďaleká ku krajinám ktorý sa blížia k optimálnym 3 % (priemer NATO bol v minulom roku poznačenom krízou 2,8 %) Slovensko sa nedrží ani okolo požadovaných minimálnych 2 % (priemer európskych krajín NATO bol okolo 1,7 % HDP) Slovensko súčasnej vydáva na obranu pod 1,5 % HDP.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme hra na percenta je efektná ale často krát nevypovedá o skutočnom stave. Dôležitým faktom je aj to ako sú tieto prostriedky vynakladané. Jedným z údajov dokumentujúcim kvalitu ozbrojených síl je pomer vynaložených prostriedkov medzi personálnymi nákladmi, prevádzkovými nákladmi a investíciami do rozvoja. Opäť teória hovorí že najlepším spôsobom je vynakladať prostriedky približne v rovnakej miere na každú z týchto oblasti ( dôvod je jednoduchý ak vynakladá veľa na mzdy vojakov tí síce sú dobre platení ale keďže malo cvičia nevedia bojovať a na to sú a nemajú s čím bojovať, ak míňate veľa na prevádzku síce ste dobre vycvičený ale mate malo lúdi a bez kvalitných zbraní sú aj skvele vycvičený lúdia nanič a nakoniec ak veľa míňate na zbrane metáte lúdi čo ich budú a vedia používať) pričom ale napríklad na Slovensku v súčasnej dobe jednoznačné dominujú personálne výdavky nasledované prevádzkovými. Aj v časoch najvyváženejšieho rozpočtu MO nedosiahli investičné výdavky hranice 25 % a zvyčajne sa posledných 20 rokov pohybujú pod hranicou 20 % čo vedie k stavu vyvarenia značného vnútorného dlhu rezortu v oblasti investícii čo je jeden z hlavných problémov rezortu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teória je jasná. Súčasný stav tiež. Aktuálny stav hospodárstva nedáva veľký priestor na zvyšovanie výdavkov na rezort obrany. Postupne zvyšovanie výdavkov na obranu však bude nutné. Každý minister obrany ktorému sa podarí prekročiť v nasledujúcom vládnom období 1,75 % z HDP na obranu bude mať u mňa malé plus za jeho heroický výkon. Ani takéto zvýšenie však nepokryje zdroje potrebné na riešenie problémov rezortu obrany najme v oblasti spomenutej modernizácie a preto bude potrebné hľadať iné alternatívne zdroje. Aj keď Slovenská výkonná moc sa pokúšala hľadať v minulosti alternatívne zdroje ktoré by mohli byť presmerované do rezortu nikdy neuspela. Prvým pokusom bola úvaha vlády Vladimíra Meciara o tom že podpora slovenského obraného priemyslu podporí zamestnanosť, export a aj rezort obrany. Táto úvaha stroskotala na prioritách tzv. slovenskej „kapitálotvornej vrstvy“ ukradnúť čo sa dá. Nasledujúce vlády pod vedením SDKU sa sústredili na reformu ozbrojených síl a začlenenie Slovenska do NATO. Ku cti vlád Mikuláša Dzurindu treba ale povedať že finančne zastabilizovala rezort obrany a počas tohto obdobia sa výdavky na rezort blížili k uvedeným dvom percentám, avšak vtedajšie vedenie urobilo len málo pokrokov v oblasti vyriešenia problému modernizácie ozbrojených síl. Končiaca vláda Roberta Fica síce postavila svoju politickú agendu v rezorte na pokuse vyriešiť tento problém využívaním ofsetou na oživenie nášho obranného priemyslu, tvorbu nových pracovných síl a zúžitkovaniu takto získaných zdrojov na riešenie problémov obrany, opäť však prevládli osobné zaujmi nad politickou deklaráciou a veľké programové vyhlásenia skončili pod náporom korupcie a podnikateľských zámeroch záujmových skupín sponzorov najme strán SMER a SNS.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nájsť volne zdroje nieje jednoduché. Nie je to však nemožné. Riešenie môžu priniesť najme už v spomenuté ofsety, pričom za istých okolnosti prípadné akvizície môžu priniesť do statného rozpočtu viac peňazí ako nás budú stáť. Nezanedbateľné by pri súčasnej miere zamestnanosti pôsobili aj novovzniknuté pracovne miesta.  Ako príklad by nám mohol poslúžiť v tomto roku končiaci projekt nákupu bojových a cvičných lietadiel, vrtuľníkov, fregát a ponoriek Juhoafrickej republiky ktorý za 5 mld. dolárov prezbrojili letectvo a námorníctvo a zároveň získali 20 mld. investície od Veľkej Británie a Nemecka ktoré vytvorili 65 000 nových pracovných miest. Možné sú aj iné cesty ako dosiahnuť požadovaný ciel. Akou cestou sa vyberie nove vedenie rezortu, ukáže až čas.

Vladimír Bednár

Vladimír Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  147
  •  | 
  • Páči sa:  68x

Píšem tento blog od januára 2007. Prvý krát som publikoval v roku 1998 v časopise Apológia (predchodca časopisu Ministerstva obrany - Obrana). Tento blog bol citovaný v odborných a laických médiach na Slovensku (SME, Denník N, Trend, Aktuality.sk a ďalšie) v Iráne, Číne, Česku a Maďarsku. Tento Blog nie je jazykovo korigovaný. Zoznam autorových rubrík:  Ministerstvo obrany SRModernizácia OS SRSpravodajské službyObranné plánovanieBezpečnost. a obranná politikaMedzinárodná politikaIné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu