reklama

Čínske spravodajské služby na Slovensku

Kauza vojenských spravodajských služieb okrem iného poukázala na jeden zaujímavý fakt. Slovenskí občania, od ktorých pochádza moc v našom spoločenskom systéme, netušia aká je úloha spravodajských služieb v demokratickej spoločnosti. Tento moment je o to zaujímavejší, že bezpečnostná stratégia Slovenska ako malej krajiny, ktorá nedokáže silou reagovať na celé spektrum hrozieb, je založená na systéme kolektívnej bezpečnosti a včasnom varovaní pred prípadnými hrozbami, ktoré majú obstarať práve spravodajské služby. Dá sa tak povedať, že spravodajské služby by mali byť najvýznamnejšími bezpečnostnými inštitúciami na Slovensku. Nie je to však len chyba občanov. Slovenské spravodajské služby sa napríklad pri prezentácii svojej činnosti (respektíve neprezentácii) viac podobajú na spravodajské služby nedemokratických krajín. Paradoxne tak nastáva situácia, kedy je ľahšie popísať činnosť cudzích spravodajských služieb na Slovensku, a tak pochopiť význam spravodajských služieb pre Slovensko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Napriek tomu, že sa mnohým bude zdať význam Slovenska pre Čínsku ľudovú republiku (ČLR) bezvýznamný, sú to práve spravodajské služby ČLR, ktoré hneď po Ruských spravodajských službách vyvíjajú najintenzívnejšiu činnosť na území Slovenska. Slovensko nie je v tomto smere výnimkou. Rovnako české Vojenské spravodajstvo označilo ČLR vo svojej ročenke za rok 2011 za krajinu, ktorá hneď po Rusku vyvíja v Českej republike najintenzívnejšiu spravodajskú činnosť. Intenzita ich činnosti neustále vzrastá a práve preto sa na ich príklade pokúsime zdokumentovať význam Slovenských spravodajských služieb.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čínske tajne služby

Dôvodom prečo budujú moderné demokratické spoločnosti informačné služby je historický pragmatizmus. Nedemokratické spoločnosti akou je Čínska ľudová republika majú s pragmatických dôvodov väčšiu potrebu mocenskej kontroly a z toho vyplývajúcu potrebu disponovať kvalitným systémom spravodajských služieb. Hlavnou spravodajskou službou Činy je Ministerstvo štátnej bezpečnosti (MŠB). Hlavnými úlohami, ktoré MŠB plní sú úlohy zahraničného spravodajstva, vnútorného spravodajstva a obranného spravodajstva na území ČĽR a v zahraničí. Okrem MŠB disponuje ČLR relatívne rozsiahlym systémom ďalších spravodajských služieb, ktoré možno deliť do nasledujúcich troch kategórií. Patria tu: spravodajské služby čínskej ľudovo oslobodzovanej armády, spravodajské zložky jednotlivých ministerstiev a spravodajské zložky Komunistickej strany Činy. Každá z týchto skupín spravodajských služieb plní parciálne úlohy, ktoré navzájom prekrývajú. Špecifikom čínskeho súboru spravodajských služieb sú spravodajské zložky Komunistickej strany Číny, ktoré vytvárajú paralelné štruktúry k ostatným spravodajským službám. Táto skutočnosť odpovedá praxi aj v ostatných spoločenských oblastiach. Špecifické postavenie v štruktúre spravodajských služieb má Ministerstvo vedy a technológie a Ministerstvo priemyslu a telekomunikácií, ktoré organizuje technologickú a počítačovú špionáž.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Metódy pôsobenia čínskych spravodajských služieb v zahraničí

Stratégiu čínskych spravodajských služieb pri klasických spravodajských operáciách možno označiť za agresívnu. To isté možno povedať o získavaní informácií čínskymi tajnými službami kybernetickými útokmi. Čínske tajné služby dopĺňajú agresivitu dlhodobým a masívnym zberom informácií. Na krytie svojich spravodajských aktivít využívajú čínske komunity v cieľových krajinách, čo zjednodušuje najmä nelegálne operácie spravodajských služieb v zahraničí, pričom nie je potrebné pripravovať pracovníkov tak, aby splynuli so spoločnosťou cieľovej krajiny. Spravodajské služby ČLR plnia v zahraničí tri hlavné úlohy. Sú to: kontrola čínskej populácie mimo územia Číny a kontrola aktivít opozície v zahraničí, vojenská spravodajská činnosť a politická spravodajská činnosť. Efektívnym nástrojom ovládania čínskych komunít v zahraničí sú lokálne organizácie združujúce Číňanov. V Kanade bolo zaznamenané prekrývanie spravodajských aktivít organizácii združujúcich Číňanov s hospodárskou kriminalitou. Podobný model prekrývania spravodajskej činnosti a hospodárskej kriminality je pravdepodobne bežný aj v iných krajinách. Napríklad Únia Číňanov na Slovensku sa intenzívne angažovala v reakcii na policajnú akciu voči čínskym obchodníkov v Bratislave v novembri 2002, ako aj pri zabránení protestov pri návšteve čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa v Bratislave. Tento dohad potvrdzuje aj názor čínskej populácie na Slovensku označujúcich túto organizáciu ako organizáciu, ktorá je napojená na čínske podsvetie (Mgr. Gabriela Gregušová, Národná identita Číňanov na Slovensku). Čínske tajne služby intenzívne využívajú na svoje pôsobenie vysoké školy, na ktorých študujú Číňania alebo majú čínskych lektorov. V tomto kontexte by mohla byť zaujímavá spolupráca čínskych lektorov pôsobiacich na Univerzite Komenského práve s Úniou Číňanov na Slovensku ako aj s podobnými organizáciami v Maďarsku. Toto prostredie sa využíva na technologickú špionáž, regrutáciu a budovanie spoločenských kontaktov ktoré ďalej slúžia na politickú spravodajskú činnosť. Na rozdiel od západných tajných služieb ktorých agenti často operujú značne teritoriálne, čínske tajné služby vďaka tomu, že sa opierajú o uzavreté komunity Číňanov nemusia rovnako ako napríklad izraelský Mosad striktne operovať na teritoriálnej úrovni. Napríklad zo značnej časti expandovali čínske spravodajské aktivity na územie Slovenska z Maďarska pričom taká to expanzia bola pravdepodobne krytá spoluprácou Únie Číňanov na Slovensku s obdobnými organizáciami v Maďarsku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Miera penetrácie čínskej spoločnosti a čínskych komunít v zahraničí čínskymi tajnými službami

Intenzitu pôsobenia čínskych tajných služieb na Slovensku možno odhadnúť z miery penetrácie čínskej spoločnosti spravodajskými službami, výročných správ spravodajských služieb okolitých krajín a z odhadov dalších spravodajských služieb krajín NATO. Odhad penetrácie tajnými službami je možné realizovať na základe analógie s penetrácie obyvateľstva tajnými východného bloku ich tajnými službami z doby studenej vojny alebo z parciálnych informácii priamo s ČĽR. Napríklad koncom 80 rokov KGB mala k dispozícii okolo 480 000 trvalo zamestnaných agentov a odhadom 5 až 10 miliónov platených a neplatených spolupracovníkov čo predstavovalo maximálne 4 % populácie Sovietskeho zväzu. Východonemecká STAZI disponovala ku koncu 80-tych rokov okolo 95 000 platených agentov, ďalších 180 000 spolupracovníkov na čiastočný úväzok a okolo 2 000 000 neplatených spolupracovníkov čo predstavovalo viac ako 15 % populácie Nemeckej demokratickej republiky. Na základe uvedeného je možné predpokladať že počet spolupracovníkov Čínskych tajných služieb presahuje 2 % populácie ČĽR avšak je malo pravdepodobné že by penetrácia prekonala hranicu 4 % populácie. Pre porovnanie začiatkom tohto roku uviedol čínsky policajný dôstojník pre agentúru Nová Čína, že zo 400 000 obyvateľov je viac ako každý 33-tí obyvateľ spolupracovníkom polície, čo približne odpovedá odhadu na základe analógie s tajnými službami východného bloku s doby studenej vojny. Miera penetracie čínskych komunít v zahraničí dosahuje rovnakú úroveň. Napríklad kanadská Security Intelligence Service odhaduje že v Kanade pôsobí viac ako 1000 agentov čínskych tajných služieb.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čínska komunita na Slovensku

Pred druhou svetovou vojnou žilo v Československu len niekoľko Číňanov a boli sústredení najmä v Prahe. Natrvalo sa Číňania usídlili až počas 50-tych rokoch s nástupom výraznejšie hospodárskej spolupráce, ktorá bola prerušená Sovietsko-Čínskou rozviedkou koncom
60-tych rokov. Čínska populácia na Slovensku stále nebola významná, to sa začalo meniť až po roku 1989. V úvodnej fáze sa väčšina Číňanov dostala na Slovensko z Maďarska. Na prelome tisícročí naopak na Slovensko prúdili Číňania predovšetkým z Rakúska po tom, čo im vypršali schengenské víza. V tomto období dosiahol počet Číňanov na našom území počet 2 000. V nasledujúcom období vzrástol počet Číňanov formou pozývania ďalších Číňanov rodinami tých, ktorí sa na Slovensku usadili. Počet Číňanov na Slovensku je ťažko určiť avšak určite v súčasnej dobe počet Číňanov prekračuje 3 000 a nedosahuje počtu 4 000. Väčšina z tohto počtu Číňanov má neutrálny alebo lojálny vzťah k politickému systému ČLR. Rovnako ako v ČLR samostatnej aj medzi čínskou komunitou ma vzrastajúci trend nacionalizmu. Len menej ako 20 % čínskej komunity odmieta politické zriadenie ČĽR.

Čínske tajne služby na Slovensku

História pôsobenia čínskych tajných služieb na Slovensku siaha až do 20 rokov 20. storočia, kedy na územie Slovenska dorazila čínska vojenská misia. Jej úlohou bolo oboznámiť sa oficiálnou cestou s vojenským priemyslom Československej republiky a možnostiach jeho využitia na modernizáciu ozbrojených síl Číny. Misia pôsobila najmä na Považí, Záhorí ale aj v Bratislave. Po druhej svetovej vojne sa pôsobenie čínskych tajných služieb obnovilo v súvislosti s československou-čínskou spoluprácou v 50-tych rokoch. Pôsobenie sa po prvýkrát sústredilo na sledovanie občanov Číny študujúci a pracujúci v Československu. Situácia sa zmenila koncom 60-tych rokov kedy odluka Činy od Sovietskeho zväzu spôsobila zmenu orientácie záujmov spravodajských služieb ČLR. Úlohou číslo jeden bolo získavanie informácii o spoločenskom postoji Československa a celého východného bloku k spoločenským zmenám v Číne. To zmenilo nielen územné pôsobenie čínskej tajnej služby, ktoré bolo doteraz rozprestreté do regiónov, kde sa vyskytovala početnejšia čínska komunita. Avšak teraz sa pôsobenie čínskej tajnej služby stiahlo prakticky na politické centrá najmä na Prahu. To viedlo k poklesu aktivity čínskych spravodajských služieb na území Slovenska. Obrat nenastal ani po nástupe Teng Siao Pinga. Nárast činnosti čínskych spravodajských služieb nastal po roku 1989 s nárastom počtu čínskych prisťahovalcov a zároveň po nepokojoch na námestí Tien An Men, kedy čínske spravodajské služby zintenzívnili kontrolu čínskej spoločnosti. Vstup Slovenska do NATO viedol k ďalšej eskalácii aktivít najmä čínskej vojenskej spravodajskej služby. Cieľom týchto aktivít získavanie informácií o NATO, ktoré je v krajinách strednej Európy jednoduchšie ako v krajinách západnej Európy. Cieľom týchto aktivít je získavanie informácií o NATO, ktoré je v krajinách strednej Európy jednoduchšie ako v krajinách západnej Európy. Ze čínske spravodajské služby prenikajú priamo až do spravodajských služieb členov NATO v strednej Európe dokumentuje prípad poľského šifranta Stefana Zielonku, ktorý poskytoval čínskym spravodajským službám informácie NATO a ktorého telo našli neskôr na brehu Visly.

Podľa miery penetrácie čínskej spoločnosti tajnými službami a výročných správ tajných služieb okolitých krajín je možné odhadnúť, že na Slovensku pôsobí okolo 90 až 120 neplatených spolupracovníkov čínskych tajných služieb a okolo 8 až 12 platených pracovníkov tajných služieb. Uvedený počet zahŕňa len vedomých spolupracovníkov. Pričom ďalší členovia čínskej komunity sa môžu podieľať na spravodajských aktivitách bez uvedomenia si spolupráce. S uvedeného počtu je možne skonštatovať, že nie všetci platení pracovnici čínskych tajných služieb na Slovensku majú diplomatické krytie. Dokonca je možne, že viac ako polovica pôsobí mimo diplomatického zboru. V prípade, že sa vám zdá počet spolupracovníkov čínskych spravodajských služieb prekračujúcich 100 za nadnesený musíte si uvedomiť, že Rakúska federálna agentúra pre ochranu štátu a boja proti terorizmu odhaduje, že v Rakúsku pôsobí napríklad okolo 500 spolupracovníkov tajných služieb Ruskej federácie.

Väčšina neplatených spolupracovníkov tajných služieb má za úlohu monitorovať čínsku populáciu na Slovensku. Ich hlavnými cieľmi je monitorovať hnutie Falun Gong, čínsku opozíciu, členov čínskych menšín ako napríklad Tibeťanov žijúcich na Slovensku a ich aktivity. Efektívnu kontrolu celej populácie čínske tajné služby používajú organizácie združujúce Číňanov. Príkladom takýchto inštitúcií na Slovensku sú: Zväz čínskych podnikateľov, Únia Číňanov na Slovensku alebo Čínsko-slovenská spoločnosť pre rozvoj vzájomnej spolupráce. Pod krytím týchto organizácií a obdobných organizácií z Maďarska, Rakúska a Českej republiky operovali spolupracovníci čínskych tajných služieb pri návšteve čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa. Neplatení spolupracovníci čínskych tajných služieb zvyčajne nepodliehajú na spravodajskej činnosti proti vojenským a politickým cieľom.

U platených spolupracovníkov je situácia odlišná. Nie je možne určiť aký je pomer platených spolupracovníkov tajných služieb, ktorí sa zaoberajú činnosťou pre vojenskú spravodajskú službu, politickou rozviedkou alebo rozviedkou voči čínskej populácii na Slovensku. Avšak, ak odčítame od predpokladaného počtu platených pracovníkov vojenský diplomatický zbor a približne rovnaký počet platených pracovníkov zaoberajúci sa politickou rozviedkou môžeme povedať, že maximálny podiel pracovníkov čínskych tajných služieb zaoberajúcich sa monitorovaním čínskej komunity na Slovensku dosahuje súčtu predchádzajúcich dvoch skupín.

Čínska vojenská rozviedka na Slovensku sa okrem činnosti bežnej vojenskej diplomacie snaží monitorovať aktivity NATO na našom území a získať informácie o vojenskom priemysle na Slovensku. Vylúčiť nemožno ani snahu preniknúť do štruktúr NATO cez slovenské bezpečnostné inštitúcie. Príkladom takejto aktivity by mohol byť záujem čínskych investorov a Slovensko-čínskej obchodnej a priemyselnej komory Slovenska o podieľaní sa na investíciách do rozvoja letiska na Sliači v roku 2012.

Z uvedeného vyplýva, že čínske spravodajské služby na Slovensku disponujú rozsiahlou sieťou spolupracovníkov a vykonávajú široké spektrum spravodajských aktivít, ktoré siahajú od klasického zberu vojenských informácií, cez systematickú kontrolu čínskej opozície a čínskej komunity na Slovensku až po aktívne operácie, ktorých cieľom je ovplyvniť verejnú mienku obyvateľov Slovenska.

Čínske spravodajské služby však nie sú jediné. Význam spravodajských služieb je teda nesporný. Z tohto dôvodu je krajne znepokojujúci stav slovenských spravodajských služieb. Je jedno či sa jedná o politické vraždy za Mečiara, odpočúvanie za Galka alebo súčasná kauza, ktorá padá na plecia SMERu. Tento stav je možné prirovnať k stavu v našej justícií. Rovnako ako v justícii uzavretý systém spravodajských služieb dospel do stavu, kedy zneužívanie moci a korupcia dosiahli taký rozmer, že spravodajské služby vychovávajú nové generácie pracovníkov, ktorí považujú zneužívanie moci a korupciu za ich hlavné poslanie. Preto bez zásahu zvonku sa spravodajské služby nezmenia. Toto je smer, ktorým by sa úvahy o reformách spravodajských služieb mali uberať.

Vladimír Bednár

Vladimír Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  147
  •  | 
  • Páči sa:  68x

Píšem tento blog od januára 2007. Prvý krát som publikoval v roku 1998 v časopise Apológia (predchodca časopisu Ministerstva obrany - Obrana). Tento blog bol citovaný v odborných a laických médiach na Slovensku (SME, Denník N, Trend, Aktuality.sk a ďalšie) v Iráne, Číne, Česku a Maďarsku. Tento Blog nie je jazykovo korigovaný. Zoznam autorových rubrík:  Ministerstvo obrany SRModernizácia OS SRSpravodajské službyObranné plánovanieBezpečnost. a obranná politikaMedzinárodná politikaIné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu