Pre nás je však dôležitý iný aspekt tohto príbehu, a to že po ďalšom jednaní sme zistili že daní páni, (nechcem, aby z príbehu vznikol dojem, že obaja páni neboli dostatočne inteligentní, práve naopak, kiež by každý klient mal toľko rozumu), ktorí boli v skutočnosti z kriminálnej polície chceli de facto rovnaký systém, aký sme už skôr dodali colnému kriminálnemu úradu. Hlavnou funkciou tohto systému bolo, že umožňoval v reálnom čase zobrazovať na podrobných mapových podkladoch polohu v tých časoch miniatúrnych GPS prijímačov s GSM modulom (veľkosť ciferníka náramkových hodiniek).
6 rokov je krátka aj dlhá doba. Aj naše spravodajské služby majú neporovnateľne lepšie technológie. Nie je problém si však o súčasných možnostiam urobiť celkom presný prehľad. Napríklad za 6 rokov vzrástol počet tranzistorov v čipoch 8 násobne (Moorov zákon), geometrické rozlíšenie komerčne dostupných družicových snímok vzrástlo z 1 m na 50 cm a po tohto mesačnom povolení predaja družicových snímok americkou legislatívou s rozlíšením menším ako 50 cm, sa prelomila ďalšia hranica. Objavili sa nové technológie, ktoré umožňujú presné a efektívne sledovanie ľudí aj bez fyzického umiestňovania malých GPS na záujmové objekty.
A toto je obraz problému ku ktorému smerujem. V súčasnej dobe médiá prakticky každodenne venujú pozornosť používaniu Informačno-technických prostriedkov (ITP), teda zjednodušene odpočúvaniu, ktoré má predsa len aký taký, aj keď dosť deravý právny kontrolný mechanizmus. Nikto ale nerieši ostatné a omnoho početnejšie používané techniky na zber spravodajských informácii, ktoré nemajú žiadny kontrolný mechanizmus zakotvený v práve.
Dnes nevieme a ani nemáme právo sa pýtať príslušných orgánov, koľko ľudí bolo sledovaných iným spôsobom. Zákon neukladá povinnosť žiadať súd o povolenie v prípade, ak chce spravodajská služba sledovať vašu e-mailovú komunikáciu alebo akékoľvek používanie počítača. Zákon umožňuje spravodajským službám bez rozhodnutia sudcu žiadať výpis hovorov z vášho telefónu, lokalizovať jeho polohu v reálnom čase alebo požiadať o poskytnutie zoznamu IP adries na ktoré pristupujete.
Napriek tomu, že používanie iných techník na zber spravodajských informácii má väčší potenciál ohroziť naše súkromie a aj demokraciu ako ITP, ani toto nie je ten hlavný problém, o ktorom je potrebné diskutovať.
Napríklad, nikto nerieši problém, že príprava spravodajského odborníka trvá 20 rokov a de facto Slovensko takých odborníkov ani nemá, pretože už pravdepodobne ani nemáme človeka, ktorý by pracoval neprerušovane tak dlho vo vojenskom spravodajstve!
Nikto tu nerieši, že máme vo vojenskom spravodajstve 30 ročných dôstojníkov s prepožičanou hodnosťou plukovník. Ktorí sú na smiech svojim kolegom z bojových jednotiek, kde takú hodnosť môžu získať, len ak niečo už reálne dokázali a ešte viac ma straší predstava, čo si asi o nich myslia ich partneri zo zahraničia!
Nikto nerieši fakt, že sa v zákulisí diskutuje o tom, že Slovensko je na akomsi blackliste nedôveryhodných spravodajských služieb vo vnútri NATO, s ktorými sa z bezpečnostných dôvodov spolupracuje len formálne!
Nikto tu nerieši snahy ovládnuť J2 Generálneho štábu (Štáb pre operácie, odbor spravodajstva a EW) Vojenským spravodajstvom len na základe mocenských ambícií, bez ohľadu na odborné argumenty o zásadnej odlišnosti charakteru informácií a techník ich získavania na strategickej úrovni Vojenského spravodajstva, operačnej úrovni J2, až po taktickú úroveň integrovanú do štruktúr velenia jednotlivých práporov (S2)!
Nikto nerieši, že x-rokov neexistuje verejná správa o činnosti Vojenského spravodajstva a pritom sa bez problémov dočítate o činnosti slovenských spravodajských služieb v výročných správach spravodajských služieb okolitých štátov!
Nikto nerieši, že napriek tomu, že pri spájaní rozviedky a kontrarozviedky sa deklarovala úspora personálu a rozpočtu, od zlúčenia za rok a pol bol rozpočet Vojenského spravodajstva už 2-krát navŕšený, pričom ako sa ako pravdepodobný dôvod uvádza zvýšenie počtu personálu!
Miesto toho, aby sme riešili skutočné problémy a snažili sa poznať problematiku vojenského spravodajstva, dávame prednosť článkom bulvárnych novinárov, ktorí nepriniesli žiadnu konštruktívnu myšlienku ako tento problém riešiť. Sledujeme grafy o početnosti žiadostí na použitie ITP, bez poznania faktu, že neporovnateľne častejšie a bez kontroly sme sledovaní štátom inými spôsobmi. Čítame rady ako sa máme chrániť pred odpočúvaním od ex ministra obrany, ktorého pravdepodobná porucha osobnosti viedla k škandalizovaniu vojenského spravodajstva a diskusii slovenského parlamentu na tému, či by predsa len ďalší ministri obrany nemali absolvovať psychologické testy (apropo saunu a podobne kvalifikované rady by som ako ochranu pred odpočúvaním neodporúčal). V tom najlepšom prípade sledujeme márnu snahu ďalšieho exministra prijať nový zákon o kontrole spravodajských služieb, ktorý síce reálne nerieši skoro žiaden z problémov vo Vojenskom spravodajstve, ale aspoň nevytvára nové.
Bez debulvarizovania Vojenského spravodajstva bude vojenské spravodajstvo naďalej nefunkčné a mi všetci budeme mať podiel na ďalšej nefunkčnosti Vojenského spravodajstva ktorá sa neustále len prehlbuje. Debulvarizovanie Vojenskej spravodajskej služby však nenastane ak Vojenská spravodajská služba a vlastne aj celý rezort obrany neotvorí viac reálnej verejnej kontrole. Pre príklady toho že to ide nemusíme isť ďaleko. Stačí k našim najbližším susedom.
