Veľká a mala stratégia

Autor: Vladimír Bednár | 6.11.2016 o 17:27 | Karma článku: 2,05 | Prečítané:  564x

Mnoho odborníkov ktorý sa zaoberajú obranou politikou rado používa pojem „Grand strategy“ aby zdôraznili význam obrannej stratégie ako vrcholného strategického dokumentu obrany štátu.

Samozrejme ak existujú veľké stratégie, existujú aj stratégie „malé“ ktoré sa zaoberajú parciálnymi oblasťami obrany. Ja však pojem veľké a malé stratégie používam iným spôsobom. Za veľké označujem tie stratégie ktoré jasne definujú ciele, ich prioritu a spôsob -  stratégiu ako tieto ciele naplniť. Naopak, za malé označujem tie ktoré široko popisujú všetky hrozby avšak nestanovujú jasné ciele alebo žiadnu stratégiu na ich naplnenie. Zvyčajne sa základňa myšlienka veľkej stratégie dá zhrnúť do jednej vety, ktorá jasne stanovuje základný ciel a spôsob akým sa táto hrozba ma limitovať.

Napríklad Čínska stratégia z roku 2015 sa dá zhrnúť do vety - Chceme sa stať globálnym hráčom a na to je potrebujeme sa vymaniť z strategického uväznenia na ázijskom kontinente a preto je našou prioritou ovládnuť Taiwan a to rýchlim úderom po ktorom už nebudú môcť Spojene štáty vojensky efektívne reagovať a budú musieť rešpektovať nový stav veci. Naopak, americká stratégia z 2015 na to reaguje tézou že je potrebne Čínu izolovať na ázijskom kontinente sústavou spojenectiev a na prípadný útok Činy ktorá má lokálnu prevahu, reagovať distribuovanou lethalitou a informačnou prevahou (network centric) ktorá by tuto prevahu mala eliminovať. Za najvyspelejšiu súčasnú vojenskú stratégiu považujem najnovšiu stratégiu Ruska ktoré jasne stanovuje za svojho nepriateľa štáty NATO pričom uvedomujúc si celkovú prevahu štátov NATO sa snaží buď zneschopnenim politického systému krajín NATO rozhodnúť o nasadení síl pôsobením propagandy alebo vedením takej vojenskej činnosti ktorá by eliminovala schopnosť detekovat hrozbu, znemožniť štátom NATO vojensky zasiahnuť proti Rusku.

Naopak, malé stratégie často zdanlivo popisujú všetky hrozby bez jasnej priority a často sa v súvislosti s nimi mylne uvádza že sú nadčasové. Takéto konštatovanie však len dokumentuje že vlastne skutočne neriešia žiadnu hrozbu lebo žiadny cieľ ani nedokázali určiť ako prioritu. Príkladom takej stratégie je Obranná stratégia Slovenskej Republiky z roku 2005 alebo poľská obranná stratégia z 2009. Ďalším príkladom malých stratégií sú také stratégie, ktoré často síce definujú strategické ciele,  avšak nijakým spôsobom nekonkretizuje ako sa majú tieto ciele dosiahnuť. Napríklad, česká stratégia z roku 2010 konštatuje že súčasným výzvam môžu české ozbrojené sily celiť len ak sa obrana štátu stane celonárodnou záležitosťou. Ako však tento stav chce MO ČR dosiahnuť už v stratégii nikde nenájdete.

Ak chceme naozaj budúci rok pripraviť kvalitnú obrannú stratégiu, nesmieme opakovať tieto triviálne chyby. Nesmieme sa uspokojiť prázdnymi frázami o všeobecných hrozbách bez skutočne jasne vojenskej stratégie ktorá dá jednoznačné odpovede ako budeme reálne postupovať pri napĺňaní obranných cieľov ktoré si jasne stanovíme a odôvodníme. Bez takejto jasnej definície, stratégia nesplní svoju základnú úlohu a stratí svoj význam. Potom nová stratégia nebude mať hodnotu ani papiera na ktorom bolo vytlačená.

A toto si v prebiehajúcej fáze zahranicno-politického cyklu už naozaj nemôžeme dovoliť.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Faktúra za Kiskove lety stojí na vode

Premiér Robert Fico sa už takmer mesiac vyhráža tým, že pošle Andrejovi Kiskovi faktúru na takmer milión eur za lety do Popradu.

KOMENTÁRE

Faktúra za Kiskove lety pripomína šmejďácku historku

Niekto sa pokúša navodiť dojem, ako keby sa jednotlivé lety nemuseli schvaľovať.


Už ste čítali?