Modernizácia delostreleckých systémov a PTRS pre OS SR, časť 1.

Autor: Vladimír Bednár | 25.2.2018 o 20:02 | (upravené 25.2.2018 o 20:20) Karma článku: 3,13 | Prečítané:  1804x

Popri pripravovanom obstarávaní kolesových bojových vozidiel s konfiguráciou podvozku 8x8 a 4x4, ktoré pútajú hlavnú pozornosť médií a v poslednej dobe aj opozície, prebehajú v súčasnej dobe ďalšie významné modernizačné programy,

ktoré majú zabezpečiť komplexne prezbrojenie OS SR a ktoré nie sú tak mediálne exponované. To však neznamená že nie sú rovnako významné a dôležité a je preto im potrebne venovať rovnakú pozornosť ako modernizácii hlavnej výzbroje mechanizovaných práporov.

Prostriedky palebnej podpory v minulom období trpeli z rovnakej príčiny ako ťažké mechanizované sily zaznávaním. Toto zaznávanie bolo spôsobené tým, že sa ozbrojené sily sústredili na budovanie spôsobilostí pre expedičné operácie pri ktorých nepriama palebná podpora z dôvodu jej veľkej ničivosti a následne vysokého rizika kolateránych škôd mala len obmedzene použitie. Ešte výraznejšie tento trend postihol spôsobilosti protitankového boja. Na bojiskách expedičných vojen proste nebolo obrnených cieľov ktoré by bolo efektívne ničiť protitankovými riadenými strelami (PTRS). 

Úlohy palebnej podpory v súčasnej dobe mimo rôt palebnej podpory ktoré sú súčasťou mechanizovaných práporov, plní v OS SR Samohybný delostrelecký oddiel a Raketometný oddiel. Samohybný delostrelecký oddiel je v súčasnej dobe vyzbrojený navyše len 16 ks ShKH Zuzana vz.2000 organizovaných do 2 batérií. Toto zloženie delostreleckých jednotiek nie je možno považovať za dostatočné. Nielen na naplnenie potreby objektívnych síl (ekvivalent 6 brigádnych ustúpení) ale aj na naplnenie potreby potrieb 2 aktívnych mechanizovaných brigád OS SR. Hlavnými protitankovými prostriedkami OS SR sa po značnom obmedzení tankových síl a vyradení bitevných vrtuľníkov stali, PTRS lafetované na BVP a PTRS vo výzbroji rôt palebnej podpory mechanizovaných práporov. Ani v súčasnej dobe používané tanky T-72 ani PTRS z výzbroje mechanizovaných práporov nie sú efektívnym prostriedkom protitankového boja. V prvom prípade je to s dôvodu absentovania efektívneho systému riadenia paľby v nočných podmienkach v druhom prípade ide o celkovú zaostalosť.

GŠ OS SR a MO SR si je tohto stavu vedomé. Preto v súčasnej dobe MO SR pripravuje viacero modernizačných projektov ktoré by mali tieto nedostatky odstrániť. Ide o projekty P4-2 na nákup 25 ks nových ShKH Zuzana 2 z predpokladanou cenou 175 mil. eur, projekt P1-3 na nákup PTRS pre kolesové BVP 8X8 mechanizovaných rôt, modernizovaných BVP a rôt palebnej podpory mechanizovaných práporov, motorizovaného prápora a pluku špeciálneho určenia v predpokladanej cena 73,7 mil. eur. a projekt P1-5 na modernizáciu systému riadenia paľby DELOSYS v celkovej cene 7 mil. eur.

Nové Zuzany 2

Z týchto pripravovaných modernizačných programov najväčšie kontroverzie vyvoláva práve najdrahší program, teda nákup ShKH Zuzana 2. Cieľom tohto projektu je doplniť výzbroj 3 batérie a nahradiť vo vyzbrojí Samohybného delostreleckého oddielu ShKH Zuzana vz.2000. Nedostatočný počet hlavňových delostreleckých prostriedkov vo výzbroji OS SR (16 ks ShKH Zuzana vz.2000) je mimo pochybnosti. Preto nemožno nič vyčítať snahe doplniť výzbroj o chýbajúcu 3 batériu. Avšak v prípade ShKH Zuzana vz.2000 ide o jedny z najmodernejších zbraňových systémov vo výzbroji OS SR ktoré zďaleka nie sú na konci technickej ani technologickej životnosti. Zároveň ide o systémy ktoré majú vysoký stupeň interoperability s výzbrojou NATO. Je preto na mieste otázka či nie je efektívnejšie tieto zdroje využiť na posilnenie našich spôsobilostí tam kde je naša technika zastaranejšia, kde dodávatelia pochádzajú z Ruska a je teda ohrozená bezpečnosť dodávok alebo je miera ,interoperability zbrojeného systému výrazne nižšia. Problémom nie je ani očakávaná cena ktorá je nižšia ako u jeho konkurentoch (napr. Nórsko nakúpilo 24 ks K9 Tunder  a 6 ks muničných vozidiel K10 za 226,6 mil eur), ale koncepčná zaostalosť ShKH Zuzana 2 a s toho vyplývajúca nízka schopnosť vozidla prežiť na modernom bojisku.

 

 

Vystrel a utekaj

Súčasné delostrelecké systémy používajú aby zvýšili svoju schopnosť prežitia taktiku ktorá sa nazýva Shoot and scoot (Vystrel a utekaj). Podstatou tejto taktiky je v čo najkratšom čase vystreliť čo najväčší počet rán a v krátko čase opustiť ohrozený priestor tak aby sa strieľajúca húfnica vyhla protipaľbe nepriateľa. Problémom je že tento čas je extrémne krátky. Po vypálení prvej strely totiž v priebehu 3 a 6 sekúnd nepriateľské  rádiolokátory (napr. AN/TPQ-36 alebo ARTHUR) zachytia vystrelenú strelu a z jej parametrov vyrátajú presnú polohu strieľajúcej húfnice. Trvá ďalších cca 10 sekúnd kedy je táto informácia predaná automatizovanými systémami riadenia paľby delostreleckým silám ktoré su určené na potlačenie nepriateľskej delostreleckej paľby. Po ďalších 30 sekundách kedy sa nepriateľské delostrelecké systémy pripravujú na zahájenie protipaľby vystrelia prvé strely a po ďalších 50 sekundách (doba letu 155 mm strely na vzdialenosť 24 km, na vzdialenosť 40 km je to 90 s) dopadajú prvé strely na miesto odkiaľ bola zahájená paľba.

V týchto 90 až 100 sekundách musí samohybná húfnica ktorá vedie ju paľbu ukončiť, pripraviť sa na presun a vzdialiť sa od miesta odkiaľ viedlo paľbu do vzdialenosti aspoň 330 m ( 260 m pravdepodobná kruhová chyba 155 mm neriadenej munície pre streľbu na ciel vzdialený 24 km a 60 m vzdialenosť na ktorú je schopná preraziť 155 mm munícia pancier ShKH Zuzana2) . A to trvá od vystrelenia poslednej strely 70 sekúnd (20 s príprava na presun 40 s prekonanie 330 m vzdialenosti v teréne). Na pokrytie tejto plochy potrebnou hustotou streľby stačí aby batéria vedúca protipaľbu vypálila len 20 ks 155 mm striel. To znamená že ak delostrelecký systém neopusti svoje postavenie do 30 až 40 s po vypálení prvej strely, je skoro isté že bude protibatériovou paľbou zničený. Za tento čas ShKH Zuzana2 dôkaze však vypáliť maximálne 4 rany.  Jeho konkurenti ako Panzerhaubitze 2000 ( 3 rany za 9 s a 20 rán za 2 minúty)  Archer - FH77BW (20 rán za 2 minúty) vypália až 8 striel. To znamená že tu istú bojovú hodnotu ktorú majú 4 ShKH Zuzana2 majú 2 moderné systémy. To však znamená že pripravovaný nákup je napriek nízkej cene a nákupu slovenského výrobku neefektívny a jedna sa o neoprávnený výdavok.

Bude mať „EuroArtillery“ zmysel ?

V rámci stálej štruktúrovanej spolupráce Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO) sa stalo Slovensko vedúcou krajinou v jednej zo 17 projektov s názvom „EuroArtillery“ Cieľom tohto projektu  je vyvinúť presnú mobilnú delostreleckú platformu s ďalekým dostrelom, vrátane spoločného systému riadenia paľby na koordinované použitie zbraňových systémov v mnohonárodných operáciách. Je logické že ak vedúca krajina pripravuje obstarávanie novho delostreleckého systému mal by sa sústrediť na obstaranie výsledného produktu projektu „EuroArtillery“, a to najme vtedy ak je zjavne že OS SR majú dostatočné moderne delostrelecké systémy už teraz. AK však predstavou Slovenska je tou vyvíjanou platformou je práve ShKH Zuzana2 musíme konštatovať že Slovensko prakticky odsúdi projekt „EuroArtillery“ na neúspech skôr ako za počal. Novou európsku delostreleckou platformou sa nemôže stať systém ktorý je koncepčne zastaraný a neefektívny. Ak ma byť projekt „EuroArtillery“ viac ako len ďalším mrhaním prostriedkov na neúspešný európsky bezpečnostný projekt.

 

V pokračovaní, nákup PTRS a modernizácia systému riadenia paľby DELOSYS.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?