10 najčastejších neprávd spojených s vozidlom BOV Vydra

Autor: Vladimír Bednár | 12.12.2018 o 19:27 | (upravené 12.12.2018 o 19:50) Karma článku: 10,02 | Prečítané:  6652x

Doteraz neutíchajúca diskusia k nákupu BOV Vydra zo sebou prináša mnohé nepresne a často krát cielené klamné informácie. Cieľom nasledujúcich riadkov je upozorniť na 10 najčastejších z nich.

     1. Vozidlo je obstarávané transparentne

Ministerstvo neustále zdôrazňuje že BOV Vydra je obstarávané transparentne a v súlade so zákonom. Zákon však umožňuje v prípade nákupu zbrojného tovaru postupovať aj priamym rokovacím konaním, takže toto vyjadrenie nemá žiadnu hodnotu. Ministerstvo navyše cielene a účelovo využil štatút medzinárodnej spolupráce a vývoja (podrobnejšie bod 2.) ktoré umožňujú obstarať Vydru priamym rokovacím konaním. Zároveň doteraz boli zverejnené len čiastkové požiadavky na nové vozidlo a tak nie je možné nijakým spôsobom skontrolovať či nebolo vozidlo vybraté účelovo v rozpore s týmito požiadavkami alebo požiadavky neboli zvolené účelovo alebo nekompetentne ako v prípade požiadavky na plávateľnosť (podrobnejšie bod 3.). Taktiež spôsob obstarania cez generálneho dodávateľa ktorým je Konštrukta defence a.s. cielene efektívne bráni v kontrole výberu jednotlivých dodávateľov. Preto nemožno použitý proces výberu v žiadnom prípade označiť za transparentný a je možné tvrdiť že ministerstvo cielene sa snažilo zneprehľadniť spôsob obstarania.

 

     2. Ide o vlastný vývoj Slovenskej republiky

Ministerstvo obrany obhajuje priamy výber BOV Vydra s tým že ide o vlastný vývoj MO SR. V žiadnom prípade však nejde. Všetky dôležité prvky ktoré predstavujú konečnu verziu Vydry ako napríklad podvozok, veža, hlavná výzbroj a ďalšie boli integrované v rámci iných projektov ako Scipio alebo prototypu Patrie ktorý bol vyvinutých pre účasť na súťaži o nové kolesové bojové vozidla pre Bulharské pozemné sily.  Taktiež podstatne rozsiahlejšie úpravy podvozku a integrácie špecifickej veže v prípade poľského Rosomaka alebo Juhoafrického Bagderu  ktoré tiež využívajú podvozok Patria AMV neboli v minulosti označované ako vlastný vývoj. Označovanie integrácie jednotlivých komponentov za vlastný vývoj bol použitý cielene a umožnil využiť výnimku definovanú Smernicou Európskeho parlamentu a rady 2009/81/ES a takto sa vyhnúť verejnému obstarávaniu a priamo zadať obstaranie BOV Vydra.

     3. Schopnosť plávať bola požadovaná aby bol zdôvodnený netransparentný vyber

Odporcovia nákupu BOV Vydra spochybňujú podmienku plávateľnosti nového vozidla. Tato ich pochybnosť je opodstatnená. V skutočnosti však podvozok AMV umožňoval pripraviť vozidlo ktoré by bolo neplávajúce a vo vyššom stupni odolnosti (podrobnejšie bod 6.), vyzbrojené modernejším kanónom, nesúce roj 8 vojakov a podobne. Následne mohlo byt postupované rovnakým spôsobom ako je obstarávaný BOV Vydra priami zadaním s odôvodnením  že ide o nový vývoj a medzinárodnú spoluprácu. Požiadavka na plávanie bola pridaná nekompetentným vedením OS SR v ktorom doteraz prevládajú dôstojníci ktorých zastarané vedomosti vychádzajú útočnej doktríny Varšavskej zmluvy ktorá vyžadovala disponovať plávajúcimi vozidla pre plánovaný masívny útok na západnú Európu počas ktorého bolo potrebné prekonávať vodne toky na ktorých by brániace sa krajiny západnej Európy zničili mosty aby spomalili postup varšavskej zmluvy. Naopak krajiny NATO s defenzívnou stratégiou uprednostňovali vozidla neplávajúce avšak s vyššou balistickou ochranou ktorá by umožnili znížiť straty síl nielen v defenzívnych operáciách ale aj stabilizačných operáciách akým bol napr. pôsobenie NATO v Afganistane. Preto plávajúce vozidla ako napríklad český Pandur alebo poľský Rosomak boli pred nasadením v tejto operácie vybavené prídavným pancierovaním a tratili schopnosť plávať.

 

     4. Vozidlo bude používať zastaranú verziu podvozku

Odporcovia spochybňujúci nákup BOV Vydra mylne argumentujú že BOV Vydra nie je postavená na poslednej verzii podvozku AMV XP. Argumentujú tým že podvozok BOV Vydra je kratší alebo vozidlo je ľahšie ako je uvádzané v komerčnej dokumentácie verzie AMV XP. Mylne predpokladajú že AMV XP okrem iného charakterizuje väčšia dĺžka vozidla. Ide však len o rozšírenie počtu základných verzií AMV Patria o verziu s predlženým podvozkom označovaná ako BASIC L určenú najme pre špeciálne podporne nadstavby. Taktiež často uvádzaným omylom je že vozidlo nemôže byt verzie AMV XP pretože je ľahšie ako deklarovaná hmotnosť AMV XP. Treba si však uvedomiť že ide o maximálnu nosnosť podvozku ktorá sa využíva len vo výnimočných prípadoch. Napríklad Poľský Rosomak používa modifikovanú verziu podvozku AMV XC-360P s max nosnosťou 27 000 kg ale jeho bojová hmotnosť je 22 500 kg alebo Francúzky VBCI ma nosnosť podvozku 29 000 kg ale bojová hmotnosť verzie VCI je 25 600 kg.

     5. Vozidlo je predražené

Časť odporcov nákupu BOV Vydra využíva expresívne vyjadrenia že Vydra bude je len 2 x drahší poľský Rosomak. Nie je to však pravda.  OS SR plánujú obstarať 82 ks Vydier v celkovej cene do 417 mil eur. Samotné vozidla majú stať do 4 mil eur s DPH. Pre porovnanie základná verzia poľského Rosomaka stála 10 mil. zlotých teda cca 2,5 mil. eur bez DPH. Verzia Rosomaka nasadená v Afganistane stála dokonca 25 mil. zlotých (4,5 mil eur). Poľský Rosomak je však výrazne menej kvalitný.  Má nižšiu pohyblivosť, výrazne menší vnútorný priestor, nižšiu odolnosť proti explóziám mín, naopak BOV Vydra  využíva moderne multiplikačné prvky ako napríklad nezávislí zameriavač veliteľa alebo bojový informačný systém ktoré výrazne zvyšujú bojovú hodnotu a aj cenu. Preto je vhodnejšie porovnávať nákup Vydier skôr s napríklad českým Pandurom ktorý je vybavený príslušnými technickými prvkami. 107 Pandurov stálo 14,4 miliárd Korún, (cca 5,38 mil eur)alebo s modernizovaným poľským Rosomakom. Je teda možné tvrdiť že cena BOV Vydra plne odpovedá príslušnej kvalite a v niektorých momentoch prekonáva pomer ceny a kvality dosiahnutý v okolitých krajinách.

 

     6. Vozidlo neplní podmienky pre ťažkú mechanizovanú brigádu

Niektorý odporcovia nákupu BOV Vydra často argumentujú názorom že vozidla nezodpovedajú potrebám na ťažkú mechanizovanú divinu ale skôr na strednú. Argumentujú tým že vozidlo ma nedostatočnú odolnosť (podrobnejšie bod 7.) alebo že nejde o pásové Bojové vozidlo pechoty (podrobnejšie bod 10.). Rozdiel medzi ťažkou a strednou mechanizovanou brigádou nie je definovaný na úrovni odolnosti alebo palebnej sily ale predovšetkým v oblasti logistickej náročnosti a strategickej prepraviteľnosti. Hlavnou požiadavkou definujúcim strednú mechanizovanú brigádu US ARMY bola v roku 1999 stanovená generálom Ericom Shinsekim schopnosť jej nasadenia kdekoľvek na svete v priebehu 48 h. Preto vozidlo muselo byt schopné prepravy v taktickom transportnom lietadle C-130. Typickým predstaviteľom vozidla napĺňajúcimi tieto požiadavky predstavuje IAV Stryker. Tuto požiadavku by BOV Vydra nesplnil. Naopak je mnoho príkladov ťažkých mechanizovaných alebo obrnených brigád ako napríklad 7 obrnená brigáda francúzskej armády vyzbrojená tankami Leclerk a VBCI alebo 27. samostatná mechanizovaná brigáda ruskej armády vyzbrojená 1 práporom tankov T-90A,Jedným práporom BMP-3 a 2 prápormi BRT-82A kde prevládajú ekvivalentne vozidlu BOV Vydra.

 

     7. Vozidlo ma nedostatočnú odolnosť

Často používaným argumentom je nedostatočná odolnosť vozidiel . Vozidlo ma základňu odolnosť  spĺňajúcu STANAG 4569 Annex A Level 3  a STANAG 4569 Annex B Level 4a/b. Vozidla ako americký Stryker, český Pandur, poľský Rosomak, francúzsky VBCI a ďalšie dosahujú Annex A rovnakú odolnosť bez ohľadu na to či majú schopnosť plávať alebo nemajú a v Annex B dokonca nižšiu. Odolnosť týchto vozidiel môže byť zvýšená aplikovaním keramického pancierovania ako sa to dialo v prípade nasadenia týchto vozidiel v zahraničí. V prípade Panduru alebo Rosomaka to bolo spojené so stratou plávatelnosti. V takomto prípade sa odolnosť BOV Vydra dostáva na úroveň porovnateľnú s nemeckým Boxerom ktorý je považovaný za najodolnejšie kolesové bojové vozidlo. V mnohých smeroch BOV Vydra dokonca prekonáva aj súčasné pasové bojové vozidla pechoty napríklad modernizované BVP FV 510 Warrior a dosahuje podobne ako ďalšie tipy odolnosť pri ochrane explózie pod vozidlom úroveň len STANAG 4569 Annex B Level 3a/b.

 

     8. Vozidlo ma zastaraný kanón

Časť odporcov nákupu argumentuje že nové vozidlo je vyzbrojené verziou ruského kanónu 2A42 ktorý ma byt beznádejné zastaraný v porovnaní s kanónmi kalibru 30x173 mm napr. ATK MK 44 Bushmaster II. V skutočnosti bola munícia 30x173 mm vyvinutá už v 50 rokoch zatiaľ čo munícia 30x165 bola vyvinutá až v 60 rokoch. Rovnako kanón ATK MK 44 Bushmaster II bol vyvinutý v 60 rokoch a naopak kanón 2A42 bol vyvinutý v 70 rokoch a zavedený do výzbroje až v roku 1980. Názor že kanón 2A42 je zastaraný môže s časti vychádzať s faktu že munícia 30x165 mm je menej výkonná oproti mulici 30x175 mm (0x165 mm dosahuje 150-180kJ zatiaľ čo munícia 30x173 mm 200-210 kJ), poprípade že v raži 30x175 mm  je dispozícii programovateľná munícia ktorá je efektívnejšia ako klasická. Pokiaľ teda zastaranosť kánonu je argumentom vychádzajúcim z nevedomosti, vážnym problémom je problém interoperability. Kaliber 30x173 mm je kalibrom rozšírenou u našich spojencov a využitie kalibru 30x165 mm významnou mierom znižujeme mieru interoperability s našimi spojencami.

 

     9. Vozidlo bude používať zastarané protitankové riadené strely (PTRS)

Časť odporcov nákupu BOV vydra tvrdí že vozidlo bude obstarané zo zastaranými PTRS Konkurz alebo staršími verziami PTRS Spike. Prototyp vozidla je vybavený a testovaný s PTRS Spike LR. Veža prototypu BOV Vydra nie je upravená pre navádzanie PTRS Konkurz preto nie je možné jej použitie na prototype. To samozrejme nevylučuje aby predsériové a sériové vozidla boli odlišne je to však v rozpore s deklarovanými požiadavkami OS SR. Zároveň časť odporcov nákupu upozorňuje že na testy boli použite strely SPIKE LR staršej výroby. V súčasnej dobe sa však už vyrábajú strely SPIKE LR len pre Poľské ozbrojené sily spoločnosťou Mesko S.A. Spoločnosť RAFAEL a EUROSPIKE ponuka len strely SPIKE LR II s dostrelom 5500 km ktoré sú plne kompatibilne s Spike LR.

     10. BOV Vydra nie je bojovým vozidlom pechoty (BVP)

Viacero ľudí pôsobiacich v OS SR a lebo v zbrojnom priemysle zástava názor že nove BOV Vydra nie je bojovým vozidlom pechoty pretože BVP musí mať pásový podvozok. Ide o často rozšírený omyl vyplývajúci z nevedomosti definície pojmu bojové vozidlo pechoty. Bojové vozidlo pechoty nie je definované druhom podvozku. BVP neslúži len na prepravu pechoty ako obrnený transportér ale aj na poskytnutie palebnej podpory prepravovanej pechote.  Za týmto účelom BVP musí byt vyzbrojeným odpovedajúcou výzbrojou pričom v zmysle medzinárodných dohôd sa za takúto výzbroj považuje hlavňová vyzbroj s kalibrom väčším ako 20 mm. Teda kalibrom ktorá už umožňuje použitie výbušnej munície bez ohľadu na to či využíva kolesový alebo pásový podvozok. Keďže BOV Vydra plní úlohu nielen prepravy pechotného družstva ale je vyzbrojené výzbrojou určenej na poskytovanie palebnej podpory pechoty napĺňa bezpochyby definíciu BVP.

 

Čo dodať na zaver. Obidve strany, odporcovia konania MO SR ako aj MO SR vo svojej argumentácii nie vždy argumentovali pravdivo. Na jeden strane je tu nie vždy odborné spochybňovanie kvality a ceny BOV Vydra  zo strany odporcov na druhej strane je tu cielený netransparentný postup obstarávania ako aj neprávne nastavené požiadavky na BOV. V spore kto v tejto diskusii zavádzal viac bohužiaľ musíme skonštatovať že MO SR opäť ťahá za kratší koniec. Argumentácia o vlastnom vývoji alebo uprednostňovania plávateľnosti pred vyššou ochranou je logicky neobhájiteľná. A tak znova musíme skonštatovať že najväčšou slabinou modernizácie naďalej zostava transparentnosť tohto procesu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Ako Fico stvoril démonického podnikateľa Kisku

Predseda Smeru sa snaží vrátiť na svoje ihrisko.


Už ste čítali?