Spravodajské metódy použiteľné pri boji s koronavírusom

Autor: Vladimír Bednár | 25.3.2020 o 9:39 | (upravené 25.3.2020 o 10:58) Karma článku: 3,33 | Prečítané:  873x

Autor v minulosti vyvíjal obdobne zariadenia pre policajne a spravodajské zložky Slovenskej republiky. 

Vlada včera predložila návrh zákona rozširujúce opatrenia v boji s koronavírusom pričom najsilnejšiu odozvu vyvolal úprava zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách kde sa do § 63 sa dopĺňa odsek 18, ktorý vláde umožňuje žiadať od operátorov údaje ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva.

Konkrétne ide o identifikačné údaje osôb využívajúcich telekomunikačne číslo, ako napr. meno, adresa trvalého bydliska, rodné číslo a podobne. Ďalej prevádzkové údaje, teda údaje určené na fakturovanie telekomunikačných služieb ako napríklad na aké číslo ste volali ako dlho a geopriestorové údaje teda údaje v akom priestore a čase ste sa pohybovali. Tento návrh vyvolal u značnej časti spoločnosti negatívnu reakciu. Bohužiaľ je to spôsobené nedostatočnou a nekompetentnou komunikáciou novej vlád,y ktorá občanom nevedela vysvetliť význam týchto opatrení. A dokonca ani nevedela ako tieto dáta využiť. Obavy o zneužitie týchto informácii však nie sú na mieste. Autor sa v nasledujúcich riadkoch pokúsi jednoducho vysvetliť aké technologické možnosti na sledovanie obyvateľstva je možne použiť na eliminovanie koronavírusu. 

Telekomunikační operátori zisťujú polohu zariadení podľa pripojenia zariadenia základňovým staniciam (BTS). BTS v prípade že používa smerovú anténu môže určiť približný smer v ktorom sa nachádza zariadenie a určením viacerých BTS staníc ktoré majú signál na zariadenie je možne určiť približnu polohu zariadenia. Nejde však o presne určenie polohy. Napríklad v geografický dátach operátorov v Bratislave v mnohých prípadových nieje možné rozoznať osobu ktorá je v Bratislave na Kramároch alebo Petržalke. Je síce možné túto polohu spresniť ale len cieleným zameriavaním konkrétnej osoby a nie je to možne vykonávať celoplošne po dobu niekoľkých mesiacov.

Ak nie je možné určiť polohu geopriestorovými údajmi telekomunikačných operátorov aký význam majú tieto dáta pri prevencii? Ich použitie slúži na monitorovanie ľudí na ktorých bola uvalená povinná karanténa. Prípadná zmena BTS ich mobilného telefónu znamená že porušili podmienky karantény a môžu byť sankcionovaný.

Iná situácia nastáva pri využívaní prevádzkových údajov. Tieto údaje slúžia na identifikovanie kontaktných osôb nakazeného. Slúžia najme na identifikovanie osôb s ktorými sa mohol stretnúť a ktoré by následne mali byť podrobené karanténe alebo testovaniu. Opäť je postup jednoduchý. U nakazenej osoby sa identifikujú všetci volaný po istú dobu – napr. 15 dní a u tých ktorý zároveň využili služby tých istých BTS staníc a teda boli v podobnej lokalite. U týchto ľudí potom je predpoklad že mohli mať aj osobný kontakt a u nich sa následne preveruje či ho mali a opäť prechádzajú do karantény a sú testovaní. To je účinne najme pri vyhľadávaní kontaktov ktoré nakazená osoba považuje za nepodstatné alebo ich chce zatajiť.

Obidve tieto spôsoby ako vidno majú značné obmedzenia. Spravodajská komunita využíva aj ďalšie nástroje na sledovanie osôb. Prvým spôsobom je zaznamenávanie polohy zariadení využívajúcim služby družicových navigačných systémov. V takom prípade je určenie polohy cca 10 x presnejšie ( 10-20 m)ako v prípade geopriestorových informácii telekomunikačných operátorov. Základný princíp je že na mobilnom zariadení je aplikácia ktorý sleduje polohu zariadenia a tieto dáta vysiela na server kde sú porovnávane s polohami iných zariadení. Ak sa zariadenie nakazeného človeka nachádzalo v rovnakom čase a na rovnakom mieste opäť nasleduje karanténa a testovanie. Výhodou takého spôsobu je že tu už môžeme hovoriť o identifikácii osôb ktoré sa k vám priblížia aj na ulici. Nevýhodou je stále vysoká nepresnosť ktorá nie je dostatočná na spoľahlivé identifikovanie rizikového kontaktu z nakazeným a z pochopiteľných dôvodov nefunguje spoľahlivo v zastavaných priestoroch, budovách a podobne. Tuto technológiu je možne opäť použiť na sledovanie pohybu osôb a dodržiavanie karanténny.

Ďalšou spravodajskou metódou ktorú je možne použiť na elimináciu rizika je sledovanie kontaktov osôb. Technologicky sa opäť na zariadenie nainštaluje aplikácia ktorá zapne na zariadení bluetooth. V tomto prípade sa napríklad identifikuje všetky zariadenia ktoré majú zapnutý bluetooth ktoré sú v dosahu zariadenia (cca 5 m). Tieto dáta ale nemusia byt následne odosielané na spracovanie, ale sa  môžu len ukladať na zariadení a v prípade ak sa u majiteľa preukaze nakazenie vírusom tieto dáta poslúžia na identifikovanie osôb ktoré boli s nakazeným v kontakte požadované obdobie (napr. 15 dní). Opäť nasleduje ich karanténa a testovanie.

Zoznam techník použiteľných nie je konečný. Tieto nástroj môže doplniť rozsiahla paleta ďalších nástrojov ktoré tieto nástroje môžu doplniť alebo rozšíriť a z bezpečnostných dôvodov nie je o nich vhodne písať. Spoločnosť ma dostatočné technologické možnosti ktoré umožňujú zasadne eliminovať šírenie koronavírusu len ich musí čo najrýchlejšie využiť. Zatiaľ sa však tak nedeje. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Z tohto už Fico neutečie

Fico je svojim ľuďom verný za každých okolností.


Už ste čítali?