Tank a 21 storočie po 20 rokoch – Modernizácia T-72M1, časť 1. Zameriavací komplex

Autor: Vladimír Bednár | 29.6.2020 o 20:52 | (upravené 30.6.2020 o 8:25) Karma článku: 10,66 | Prečítané:  4846x

Na prelome 20 a 21. storočia viacero odborníkov hľadalo cestu ktorou sa bude uberať zbraň ktorá v najviac zmenila tvar vojnových konfliktov 20 storočia.

V stredoeurópskom regióne to boli predovšetkým Ing. Soukup Miloš v článku Konstrukční koncepce perspektivních tanků (Tanky 21. století), Armádní technický magazín, 1996 a Płk. Prof. Dr. Hab. Inż. Barnat Wiesław v článku Czołg – Broń walki XXI wieku, Nowa technika wojskowa, 2000. A svojou trochou k tejto rozprave prispel autor tohto blogu Ing. Bednár Vladimír v článku Tank a 21. storočie, Apologia, 1998.

Po prvom zhodnotení vývoja tankov v 21. storočí ktoré autor napísal pred 10 rokmi a bolo zamerané na odmietnutie plánu úplného vyradenia tankov z výzbroje OS SR, ktoré skončilo bohužiaľ naplnenou predikciou konfliktu na Ukrajine. Spôsobenou prechodom pragmatického multipolarizmu k bipolarite a k boju o hegemóniu medzi Čínou a USA a nemožnosti priamej konfrontácie medzi týmito superveľmocami a odsunom Európy do role podružnej oblasti v ktorej sa ventiluje globálne napätie.

Zvýšenie ohrozenia Slovenska Ruskou agresiou, síce zachránilo tanky v OS SR, ale nedalo jasnú odpoveď na ich budúcnosť v našich ozbrojených silách.

Tanky v OS SR dnes

V súčasnej dobe nositeľom spôsobilosti obrnených jednotiek je znovu vytvorený Tankový prápor v Trebišove. V súčasnej dobe OS SR disponujú 30 tankami T-72M1. Z ktorých 24 ks bolo vo výzbroji tankového práporu Trebišov. Všetky tieto tanky ktoré boli vyrobené v rokoch 1986 až 1990 sú po dobe životnosti (Životnosť kľúčovej výzbroje a techniky, OS SR, 2019).

Dlhodobý plán 2030

Náhradu tankov T-72M1 mali v rámci dlhodobého plánu 2030 riešiť 3 projekty. Projekt P4-10 Obmena tankovej techniky ktorý mal poskytnúť okrem bojové tanku aj tank veliteľský. Projekt P4-9 Ťažká ženijná technika ktorý mal okrem ďalších typov ženijných vozidiel viest k obstaraniu nového mostného tanku. A nakoniec projekt P4-8 Uvoľňovacia ženijná technika ktorý mal poskytnúť nový uvoľňovací tank. Nie je známi predpokladaný počet obstarávaných vozidiel jednotlivých kategórií. Podľa plánu Generálneho štábu OS SR si vybudovanie Ťažkej mechanizovanej brigády vyžaduje 49 tankov v štyroch verziách (GŠ OS SR 2018, OS SR 2019).

Vzhľadom na vojensko-politickú situáciu sa neočakáva že nove Ciele spôsobilostí 2021 ktorých príprava teraz prebieha budú zmierňovať požiadavky. Naopak existujú náznaky, že nove ciele spôsobilosti budú náročnejšie. Nateraz sa zdá že v blízkej dobe potreba nových tankov bude pretrvávať.

Nákup týchto vozidiel by mal byť realizovaný v rokoch 2024 až 2030. Dlhodobý plán predpokladal že na tieto 3 projekty bude alokovaných 258 mil. eur na nákup bojových vozidiel a neznáme časti z rozpočtu vo výške 277 určeného na nákup ženijnej techniky a 163 mil. eur určených na nákup vyslobodzovacej techniky.

Spôsob náhrady T-72M1 mal byť realizovaný buď nákupom nových tankov kde by mal najväčšiu šancu tak ako v prípade Maďarska nákup Leopard 2A7+ alebo modernizáciou súčasných T-72M1. V minulom roku MO SR zadalo tvorbu štúdie realizovateľnosti modernizácie T-72M1 Vojenskému technickému a skúšobného ústavu Záhorie. Nie je jasne, čo viedlo k opusteniu alternatívy nákupu nových tankov. Z počtu potrebných vozidiel a z počtu vozidiel ktoré máju OS SR k dispozícii je jasne že ak OS SR budú chcieť naplniť potreby Ťažkej mechanizovanej brigády prostredníctvom modernizácie T-72M1, tak budú musieť nakúpiť chýbajúce tanky. Zdá sa že nateraz sa vydalo ministerstvo ozbrojených síl na cestu alternatívy ktorá ma v sebe mnohé úskalia, ktoré sa spolu pokúsime odhaliť.

Modernizácia T-72M1

Každý tank v sebe spája 3 zásadné spôsobilosti ktoré definujú tank. Sú nimi dominantná palebná sila, masívna pancierová ochrana a vysoká mobilita. Niektorý teoretici tankovej techniky hovoria že tieto 3 spôsobilosti musia aby bola tanková konštrukcia úspešná byt v rovnováhe. Avšak v skutočnosti im jednoznačne dominuje palebná sila. Najlepšie chránení tank ktorý nedokáže plniť svoje úlohy, ak nedokáže efektívne ničiť svoje ciele a najpohyblivejší tank ktorý nedokáže zasiahnuť svoje ciele je odsúdený na neúspech na bojisku. Príkladom dominancie palebnej sily nad ostatnými aspektami je napríklad nadradenosť amerických stíhačov tankov M36 nad tankami M4 pri boji s nemeckými tankami Panter, Tiger I a II. Preto sa aj modernizácia T-72M1 musí zamerať na schopnosť zistiť nepriateľské ciele a následnej ich efektívne zasiahnuť a zničiť. Preto sa v prvej časti seriálu o modernizácii T-72M1 sústredíme na zvyšovanie schopnosti identifikovať a zasiahnuť nepriateľské ciele

Zameriavací komplex

Zameriavací komplex T-72M1 tvorí sústava 3 optických prístrojov a systému stabilizácie kanóna 2E28M.  Sadu optických prístrojov reprezentujú Pozorovací pristroj veliteľa TKN-3, Zameriavací systém strelca TPD-K1 a Nočným zameriavacím prístrojom strelca TPN 1-49-23.

Pozorovací pristroj veliteľa

Pozorovací pristroj veliteľa TKN-3 disponuje 2 pozorovacími vetvami a to kvázibinokulárnym periskopom s 5 násobným zväčšením a 10° zorným poľom a zosilňovača svetla 1. generácie s 4,2 násobným zväčšení a zorným poľom 8°. Ten umožňuje zistiť vozidlo veľkosti tanku na vzdialenosť len 300 až 400 m. TKN -3 je spojený jednoduchým mechanickým spojom s IČ svetlometov OU-3GK. Vzhľadom na nízky výkon svetlometu a nízke rozlíšenie zosilňovacieho prvku zosilňovača svetla prvej generácie použitie svetlometu zvyšuje dosah zariadenia len za veľmi temnom prostredí (veľmi tmava noc, pohyb v noci v lesnom teréne a podobne).

TKN-3 je umiestnení na veliteľskej kopule T-72M1  ktorý umožňuje jeho nasmerovanie akýmkoľvek horizontálnym smerom. Samotný pristroj nie je nijako stabilizovaný je však pohyblivo uložený aj vo vertikálne rovine. Samotná veliteľská veža má mechanizmus umožňujúci nasmerovať vežu tanku do smeru natočenia veliteľskej kupoly a teda aj osi podhľadu TKN-3. Avšak veliteľ tanku nemá možnosť následne vykonať samotnú streľbu. Napriek tomuto nedostatku je možne tento systém s značnou mierou zveličenia označiť ako systém Lovec-zabijak (Hunter-killer) kde veliteľ s pomocou TKN-3 zistí nepriateľský tank následne nasmeruje vežu tanku a teda aj TPD-K1  a TPN 1-49-23 do smeru cieľa a jeho samotne zničenie prenechá strelcovi pričom on sa môže venovať zisteniu ďalšieho cieľa. Veliteľ nedisponuje žiadnym diaľkomerom mimo Stadiametrického diaľkomeru TKN-3 ktorý nemôže slúžiť na nič iné ako len na nepresný odhad vzdialenosti zistených cieľov.

Z popisu možnosti TKN-3 je zrejme že vlastnosti TKN-3 sú nedostatočné najme v nočnom boji. Dosah 300 až 400 m je však len teoretický. Keďže ide o technológiu zosilnenia obrazu, cieľ ktorý je zamaskovaný vo viditeľnom spektre bude takže identifikovať aj prostredníctvom TKN-3 v reálnych podmienkach bude možne priemerne zamaskované ciele identifikovať len na 200 až 300 m. Ďalšie zníženie dosahu je možné očakávať za hmly, sneženia, dažďa, dymu a podobne. Vzhľadom na dosah TKN-3 je jeho použitie na vyhľadávanie cieľov pre strelca v noci značne obmedzene a pri nočnom boji prechádza vyhľadávanie cieľov praktický výhradne na strelca a jeho TPN 1-49-23.

Keďže vyhľadávanie cieľov veliteľom nie je nutnou súčasťou procesu vyhľadávania cieľov a ich ničenia sa modernizačné projekty T-72 sústreďujú na 3 možne cesty riešenia problému nízkej kvality TKN-3. Prvá cesta je kompromisná a sústreďuje sa na náhradu TKN-3 jeho modernejšími verziami ktoré využívajú zosilňovače svetla vyššej generácie a umožňujú zvýšiť vzdialenosť na ktorú je možne identifikovať ciele typu tank na väčšiu vzdialenosť. Touto cestou sa vyberá napríklad ruská modernizácia T-72B3 alebo aj T-90 čo nie je nič iné len modernizácia T-72 alebo poľský PT-91. Je však samozrejme že takáto modernizácia sa nie je schopná vyrovnať nezávislým stabilizovaným multikanálovým zameriavačom veliteľa ktoré disponujú IČ kamerou ktoré sú schopne identifikovať nepriateľské tanky aj na viac ako 10 x väčšiu vzdialenosť. Druhov alternatívou je inštalácia nezávislého zameriavača ako napríklad v prípade T-72M4 CZ. Nevýhodou takého to riešenia je samozrejme výrazne výšia cena. Treťou alternatívou sú integrované elektro optické stabilizované multikanalové hlavice. Príkladom takého to riešenia sú napríklad je napríklad T-72B3M.

Problémom takého to riešenia je chýbajúci optický kanál. Toto samozrejme nie je problém v noci alebo v sťažených optických podmienkach. Za dňa kedy by sa využíval optický kanál je situácia iná. Ľudské oko ma uhlové rozlíšenie 0,0003 radiánu a teda dokáže rozlíšiť na vzdialenosť 1000 m dva objekty vzdialene len 0,3 m a rozpoznať tank asi na vzdialenosť 1500 m. Pre porovnanie IČ kamera so zorným uhlom len 8 ° a rozlíšením snímacieho prvku 640x480 pixelov má rozlišovaciu schopnosť na vzdialenosť 1000 m len 0,436 m.  TV kamera z rozlíšením 1280x1024 pixelov a zorným poľom 10 ° by mala rozlišovaciu schopnosť na vzdialenosť 1000 m 0,273 m. Teda by vedela rozpoznať tank na vzdialenosť cca 1650m. Pre porovnanie TKN-3 by dokázal rozpoznať tank počas pozorovania cez denný optický kanál ktorý ma rovnaké zorné pole 10° až na vzdialenosť 3000 m. Ako vidno elektrooptické hlavice pri použití za dňa výraznej kvalitatívne zaostávajú voči komplexným optickým zameriavacím systémom. Avšak benefitom za tento kompromis je jednoduchšia konštrukcia a nižšia cena.

Nočný zameriavač

Nočným zameriavacím prístrojom strelca TPN 1-49-23 je opäť primitívne zariadenie. Opäť ako v prípade pozorovacieho prístroja veliteľa ide o zameriavač využívajúci technológiu zosilnenia svetla 1. generácie. Zameriavač ma 5,5 násobne zväčšenie a zorné pole 6°. Zameriavač je opäť spárovaný s IČ svetlometom Luna-2. V pasívnom režime dôkaze zameriavač zisti vozidlo veľkosti tanku na vzdialenosť do 500 m. V aktívnom režime do vzdialenosti 800 m. Opäť ide o hodnoty za ideálnych podmienok ktoré sú až radovo nižšie ako u moderných zameriavacích IČ systémov. Vzhľadom na dosah zameriavača ktorý je v noci extrémne nízky je zámerná osnova zameriavača veľmi primitívna. TPN 1-49-23 nie je nezávisle stabilizovaný a je mechanický spojený s kanónom.

Tento zameriavač predstavuje najslabší článok determinujúci hlavne limity tanku T-72M1. Preto prakticky každá súčasná modernizácia zahŕňa jeho náhradu za systém obsahujúci IČ kameru ktorú možno vykonať opäť dvomi rôznymi spôsobmi. 1. je možne nahradiť len pasívny zameriavač. Príkladom takejto modernizácie je prebiehajúca modernizácia poľským tankov T-72 s využitím zameriavača PCT-72. Výhodou takéhoto riešenia sú nízke náklady. Je však pochopiteľne že  jednoduchá infračervená kamera so závislou stabilizáciou síce výrazne predlžuje schopnosť zistiť nepriateľské tanky v noci alebo za zlých meteorologických podmienok. Zásadne však nezvyšuje pravdepodobnosť zásahu cieľa prvou ranou.   2. možným spôsobom je nahradenie TPN 1-49-23 komplexným systémom riadenia paľby napríklad ako je systém SOSNA U použitá na T-72B3 alebo T-90.

 

Denný zameriavač

Hlavným zameriavacom strelca je denný periskopický zameriavač TPD-K1 nezávisle stabilizovaný v jednej osi a integrovaným balistickým počítačom. TPD-K1 disponuje len optickým kanálom a je doplnený laserovým infračerveným diaľkomerom. Denný kanál ma 8 násobne zväčšenie a zorné pole 9°. Laserový diaľkomer ma dosah od 500 do 3000 m s presnosťou 10 m. Balistický počítač okrem vzdialenosti cieľa pracuje z ďalšími informáciami ako je typ munície, teplota, teplota náplne, atmosférický tlak a opotrebenie hlavne. Tieto údaje sú zadávané do zameriavača manuálne pred bojom.

Napriek tomu že TPD-K1 je relatívne primitívnym zariadením, počas dňa a pri paľbe zo statického postavenia na statické ciele plní svoju úlohu dostatočne dobre. Jeho slabé stránky sú najme stabilizácia v jednej osi a tým nutnosť spoľahnúť sa pri zasahovaní pohyblivých cieľov na nadsadenie podľa primitívnej zámernej osnovy. Druhým problémom je manuálne zadávanie doplňujúcich parametrov, najme teploty, tlaku, smeru a rýchlosti vetra.

Ak sa pri modernizácii tanku realizácia vydáva implementáciou komplexného systému paľby dochádza buď k úplnému nahradeniu TPD-K1 (napr. T-72M4 CZ) alebo sa stáva záložným zameriavačom ako v prípade T-72B3. Nevýhodou úplného nahradenia TPD-K1 je že pri vyradení  komplexného systému riadenia paľby strelec nemá záložný systém. Taká to alternatíva teda prichádza do úvahy len vtedy, ak existuje záložný systém zamerania zbraní napríklad v podobe nezávislého zameriavača veliteľa ako u T-72M4 CZ. Ak dochádza len k nahradeniu nočného zameriavača ako v prípade poľskej modernizácie T-72 dochádza zvyčajne aj k modernizácii TPD-K1. Napríklad na úroveň TPD-K1M kde je doplnený automatický vstup do balistického počítača z meteorologického senzoru. Tým sa čiastočne eliminujú niektoré nedostatky TPD-K1. Nevýhodou takéhoto riešenia je že zameriavaču stále chýba 2 os stabilizácie a teda nenarastá pravdepodobnosť zásahu pohyblivých cieľov prvou ranou.

Stabilizátor

Zatiaľ čo optické prvky zameriavacieho komplexu slúžia na identifikovanie a určenie polohu potencionálnych cieľov úlohou stabilizátora je nasmerovať zbrane tak aby zasiahli presne cieľ a zamernú os udržiavali v stanovenej polohe aj počas pohybu tanku. Tank T-72M1 je vybavený dvojosím stabilizátorom 2E28M. Nastavenie pohybu veže a zmeny námeru hlavne je poháňané hydraulicky.

Stabilizátor ma 2 prevádzkové módy. Automatický a manuálny. V automatickom režime sa stabilizátor pri pohybe tanku snaží automaticky udržiavať zámernú os zbrani tak aby zbrane zasiahli cieľ. Námer hlavne v tomto režime je mierne nižší ako v manuálnom a dosahuje hodnoty +13,78°a -5,34°. V tomto režime je maximálna rýchlosť zdvihu hlavne 3,5 ° za sekundu a minimálna rýchlosť zdvihu hlavne 0,05° za sekundu. Horizontálna rýchlosť otáčania veže je 18 °za sekundu. Veža sa teda môže otočiť o 360°za 20 s. Maximálna presná rýchlosť otáčania veže je 6° za sekundu a minimálna presná rýchlosť otáčania veže je 0,07 ° za sekundu. V manuálnom režime je horizontálna rýchlosť otáčania veže 20 °za sekundu. Maximálna presná rýchlosť otáčania veže je 6° za sekundu a minimálna presná rýchlosť otáčania veže je 0,3 ° za sekundu. V tomto režime je námer hlavne +14° a -6,21°. Zatiaľ čo T-72M1 dosahuje 57 % pravdepodobnosť zásahu nepohyblivého tanku zo statickej pozície na vzdialenosť 2000 m. Rovnaká pravdepodobnosť zásahu sa dosiahne pri pohybe tanku rýchlosťou 15-18 km/h na vzdialenosti 1400 až 1500 m alebo 1250 až 1350 pri po pri pohybe tanku rýchlosťou 20-25 km/h. Maximálny efektívny dosah streľby z T-72M1 pri pohybe je stanovený na 1800 m.

Je ťažké kvalitatívne posúdiť súbor týchto uvedených parametrov bez znalosti schopnosti konkurenčných tankov v reálnych podmienkach. Hlavnými nedostatkami stabilizátora 2E28M sú nízka rýchlosť otáčania veže ktorá bola viac ako 2 násobne pomalšia ako u jeho konkurentov 20 s 360° T-72M1 voči 9 s Leopardu 2A4. Tato nízka rýchlosť otáčania okrem iného spôsobila porážku irackých síl počas bitky o 73. východnú rovnobežku, kedy časť Irackých T-72 boli zničené skôr ako dokázali otočiť svoje veže k prichádzajúcim M1 Abrams a M3 Bradley a najme nízka pravdepodobnosť zásahu T-72M1 pri pohybe kde napríklad Leopard 2A4 umožňuje efektívne zasahovať ciele za pohybu až do vzdialenosti 2500 m. Nevýhodou 2E28M je aj hydraulický pohon aktívnych prvkov zvyšujúci riziko požiaru a explózie po zásahu tanku. Všetky tieto nedostatky boli známe už v čase začiatku výroby T-72M1 v ČSSR. Už v tom čase v SSSR vyrábané verzie T-72 boli vybavené modernejšími stabilizátormi ktoré už používajú na otáčanie veže výhradne elektrický pohon čim sa znižuje riziko explózie hydraulického oleja. Taktiež novšie stabilizačne systémy ako napríklad 2E42-4 ktorým sú modernizované tanky T-72B3 a T-90 dosahuje maximálnu rýchlosť otáčania veže 40° za sekundu a teda rýchlosť otáčania je rovnaká akú u Leopard 2 alebo Abrams M1. Nízka kvalita stabilizátora 2E28M spôsobuje že jeho modernizácia musí byť vysoko v modernizačných prioritách T-72M1. Absencia modernizácie stabilizátora spôsobuje že napríklad extrémne drahá modernizácia T-72M4 CZ dosiahla zvýšenie presnosti paľby oproti T-72M1 napriek drahému a sofistikovanému systému riadenia paľby len zo statických postavení, čo výrazne degraduje schopnosti T-72M4 CZ v reálnom boji.

Z tohto krátkeho popisu možnosti je vidieť že existuje niekoľko možností ako modernizovať T-72M1 počnúc cenovo nenáročnej možnosti náhradou TKN-3 za modernejšiu verziu, modernizáciou TPD-K1 a náhradou TPN 1-49-23 jednoduchým IČ zameriavačom až končiac úplnou a finančne náročnou náhradou zameriavacích prístrojov strelca za komplexný systém riadenia paľby a nezávislí multikanalový veliteľský zameriavač ako v prípade T-72M4 CZ. Medzi týmito riešeniami ležia jednotlivé kompromisné variácie. Ako však ukázala extrémne drahá modernizácia T-72M4 CZ samotná finančne náročná náhrada zameriavacích a pozorovacích prístrojov sama o sebe ešte nedokáže zabezpečiť nárast pravdepodobnosti zásahu prvou ranou v bojových podmienkach a s nárastom schopnosti zameriavacieho komplexu je nutné modernizovať stabilizačný systém, aby dokázal dostatočne rýchle a presne nastaviť zámernú os zbraní do požadovaného smeru. Bez takéhoto opatrenia boli vynaložené finančné prostriedky premrhané, ako v prípade T-72M4 CZ pretože celý systém nedokáže využiť potenciál moderného systému riadenia paľby.

V budúcej časti sa budeme venovať modernizácii výzbroje, munície a systému automatického nabíjania munície.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

O čom je kauza Dobytkár a čo odhalila?

Najvyšší súd vo štvrtok rozhode, či Bödöra nechá na slobode.

Dobré ráno

Dobré ráno: Na Iránske jadrové zariadenia ktosi zaútočil

Ako napreduje iránsky jadrový program.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Expremiér nie je pri Dobytkárovi nezaujatý

Roberta Fica ani nemusíme k celej veci vyvolávať, hlási sa sám.


Už ste čítali?